Zaujímavé fakty z histórie módy

To, čo dnes považujeme za bežnú súčasť našich šatníkov a vnímania módy, bolo kedysi vizionárskym počinom alebo- škandalóznou nehoráznosťou. Pozrime sa na niekoľko zaujímavých faktov z histórie módy.

Vďaka ti, Napoleon!

Napoleon a jeho vojenské ťaženia priniesli do Európy nový historizujúci štýl zvaný „empír“ inšpirovaný antikou. Zaslúžil sa takisto o vznik ikonického prúžkovaného trička, tzv. „la mariniére“, ktoré sa stalo povinnou výbavou každého námorníka. Dodnes pozostáva z 21- striedajúcich sa bielych a modrých prúžkov, ktoré symbolizovali Napoleónove námorné víťazstvá. Námorníci tiež tvrdili, že vďaka prúžkom bolo oveľa ľahšie spozorovať mužov cez palubu. Doteraz patrí tento artikel do stálej kolekcie napr. Saint Laurent, či Chanel a do dôchodku čerstvo odídeného Jean Paul Gaultiera si bez prúžkov snáď nedokážeme ani predstaviť. Napoleonovi vďačíme ešte za jeden detail v pánskom šatníku: Gombíky na rukávoch sák a kabátov. Tento zdanlivo zbytočný výmysel vznikol na to, aby zabránil vysoko postaveným armádnym veliteľom utierať si- sople do rukávov! Reprezentovať treba za každých okolností. Súhlas.
 

Podpätky len pre mužov

Perzia alebo dnešný Irán mala v pätnástom storočí jednu z najmocnejších armád sveta. Jej sila a nepremožiteľnosť doslova stála na- opätku! Jazdci kavalérie, ktorí dokázali umne narábať s lukmi, si stabilitu v konskom sedle zabezpečili topánkami s vysokými heels, ktoré mali pevne zakliesnené do strmeňov. Expanzia Perzskej ríše sa automaticky zaslúžila aj o spopularizovanie tohoto trendu, no v Európe šestnásteho storočia išlo výsostne o dekoratívny účel v kruhoch najvyššej šľachty. Mediciovci, ale i francúzsky dvor, boli doslova posadnutí týmto výdobytkom módy, pričom kráľ Ľudovít XIV. mal výsostné právo nosiť červené podrážky. Ktovie ako by vyriešil tento copyright dnes… V sedemnástom storočí, kedy ženy začali preberať prvky mužského šatníka, prisvojili si aj vysoké podpätky. Dnes im v tomto smere patrí monopol.

Džíny za cenu zlata

Texasky neodmysliteľne patria k americkej kultúre no ich pôvod je v celkom neďalekom Taliansku. V Janove už začiatkom šestnásteho storočia produkovali veľmi trvácnu a odolnú bavlnenú látku a francúzske mesto Nimes je zas typické pre indigové sfarbenie tohoto materiálu. „de Nimes“ znamená v doslovnom preklade „z Nimes“, už počujete kam týmto smerujem? O zrod legendy sa však definitívne postaral nemecký podnikavec Levi Strauss, ktorý v roku 1873 patentoval pracovný odev z džínsovej látky určený výhradne baníkom hľadajúcim zlato. Dnes by ste si ikonické levisky za šesť dolárov asi nekúpili, ale presne to bola cena, ktorú baníci vyplácali v zlatom prachu za pár týchto nohavíc. Ich popularizácou zabezpečil Marlon Brando a James Dean a dnes si bez nich svoje šatníky nevieme predstaviť. Bežný Američan vlastní podľa štatistík v priemere sedem párov!
 

Vraždiace krinolíny

Módu devätnásteho storočia si bez objemných sukní, obrovských klobúkov a preexponovaných objemov nevieme predstaviť. Romantické snenie však zatemňuje fakt, že krinolíny, alebo kovové výstuže na udržanie tvaru mnohých spodničiek, boli vraždiacimi nástrojmi. Móda v tomto storočí ženám nepriala, úzko stiahnuté korzety im nedovoľovali dýchať a objemné sukne ich priamo ohrozovali na živote. Nevýhodou týchto železných konštrukcíí o.i. bolo, že obmedzovali pohyb a mnohokrát sa ich majiteľka ani nevošla cez dvere, hoci mohla byť ‚slušnou“ tridsaťštvorkou. V historických záznamoch je uvedených množstvo tragických úmrtí z dôvodu zachytenia krinolíny do konského povozu, vzbĺknutia a následného uhoretia, o praktickej stránke ich nosenia ani nehovoriac… Napríklad, záznamy z denníčka „Britskej Lady“ detailne vypočítavajú, čo všetko sa na jej objemnú sukňu počas prechádzky po Londýne zachytilo. Medzi záplavou cigaretových ohorkov sa našli aj tri psie hovienka. Ehm.

Bikini baby

Dnes sú už naše dovolenky a instafeedy bez bikín nemysliteľné. Ich budúcnosť však na začiatku nebola vôbec ružová. V lete roku 1946 uzreli svetlo sveta po prvý krát, francúzsky inžinier Louis Reárd ich minimalizmus obhajoval nedostatkom materiálu po druhej svetovej vojne, no zároveň druhým dychom dodával, že bikini „…musia byť vytvorené z tak málo materiálu aby prešli svadobnou obrúčkou.“ Ktovie, čo tým naozaj sledoval, pretože idea dvojdielnych plaviek bola vtedy úplne šokujúca, samotný Vatikán ich vyhlásil za dielo diabla a hriech. Aj zlá reklama je však reklama, a ich tvorca aj dosiahol, čo chcel, napokon samotný ich názov pochádza z koralového ostrova Bikini Atoll, na ktorom sa vyskúšala šokujúca sila nukleárneho výbuchu. Identický efekt mali svojho času vyvolať aj prevratné plavky a- podarilo sa!
 

Rebelka Viktória

Biela farba nebola veru vždy tá, v ktorej by ste si predstavili nevestu. Starí Rimania oddávali svoje dcéry v žltej, ako symbol hojnosti a blahobytu. Stredovek počas celej éry svojho trvania prial výrazným farbám, ale až kráľovná Viktória nastolila trend, ktorému môžu dnes ďakovať všetky svadobné salóny. O prínose tejto panovníčky pre svet módy by sa dali písať elaborátne eseje, práve jej rebelská myseľ priniesla zaužívanú predstavu nevesty v bielom. Keď si v roku 1840 brala svojho bratranca, aby zasadla na trón a nastolila Viktoriánsku éru, zvolila si celkom netradičné, biele šaty. Pozostávali z hodvábu utkaného v Spitalfields ozdobeného Devonskou čipkou. Takto dala najavo svoj jasný postoj k podpore domácej produkcie. Outfit doplnila nežným vencom z kvetov pomaranča, ktoré symbolizovali hojnosť a plodnosť a o bling-bling sa postaral Turecký sultán, ktorý jej daroval impozantné diamantové svadobné šperky. Osvietené vizionárky skrátka vždy podporovali lokál.
 

Ružovú chlapcom

Ako ste možno už pochopili, mnoho trendov alebo artiklov šatníka, ktoré dnes pripisujeme určitému pohlaviu patrili počas storočí práve tomu opačnému. Či už ide o spomínané opätky, sukňe, pompézne ozdoby, alebo dokonca farby. Modrá pre chlapcov a ružová pre dievčatká je pomerne nový koncept, ktorý sa udomácnil v módnom priemysle až po druhej svetovej vojne. Predtým to bolo presne naopak, citujúc módny katalóg z roku 1918 odporúčajúci „jemnú a nežnú modrú dievčatkám a výraznú, dynamickú ružovú chlapcom.“ Ak sa pozrieme do histórie ešte o čosi ďalej, obe pohlavia nosili približne do veku piatich rokov to isté: Šatičky! Zjavne šlo o praktický zámer, kedže neustále prebaľovanie a prezliekanie muselo byť o to jednoduchšie. Nazerajúci do kočíkov by sa takto dnes určite vyhli trápnemu omylu pri hádaní pohlavia. Odporúčanie Virvaru: Znovuzaviesť!

Foto: archív