What up?
Ulica. V závislosti od lokality môže byť doslova prehliadkovým mólom alebo pulzujúcim moodboardom plným inšpirácie. Vždy, keď navštívim nové miesto, vyhradím si chvíľu na tiché pozorovanie ľudí náhliacich za svojimi láskami, pracovnými povinnosťami alebo v ústrety novým začiatkom. Vidím dámy londýnskeho Knightsbridge v kašmírových kabátoch s kyticami hortenzií, fashion internistov parížskeho Marais v čiernych puffy-bundách s rovnako čiernymi kruhmi pod očami a ešte černejšími dušami, alebo snedé Milánčanky s opulentnými zlatými šperkami a obrovskými slnečnými okuliarmi. Čo však dnes definuje streetwear módu? To je enigma, ktorú sa momentálne snaží dekódovať nejeden módny dom.
Na začiatku bol surf
Aby sme pochopili koncept streetwearu, musíme sa vrátiť o tri dekády dozadu do slnečnej Californie, kde Shawn Stussy predával svoje ručne vyrábané surfboardy s chutným personalizovaným detailom- jeho vlastným podpisom. V roku 1981 počas jednej z predajných PR akcií nechal potlačťl biele tričká týmto graffiti-inšpirovaným podpisom a predal ich tisíc kusov. Surfov predal len dvadsať štyri, ale akousi zvláštnou konšteláciou sa zrodil nový fenomén. Značka https://www.stussy.com dnes vykazuje medziročný obrat vo výške 50 miliónov dolárov a stala sa inšpiráciou pre mnohé ďalšie brandy. Čo však stálo za fenomenálnym úspechom onoho bieleho trička?
„Supreme logo bolo kedysi výsostne doménou pravovernej a úzkej komunity skaterov, no dnes ich v kilometrových radoch čakajúcich každý štvrtok na nový ‚drop‘ pred Supreme butikom, napríklad v londýnskom Sohu, nenájdete.“
Osemdesiate roky sa spájajú s boomom ready-to-wear konceptu, kedy veľkí hráči na poli fashion pochopili, že čoraz náročnejší a globálnejší trh ‚haute couture‘ systém už neuspokojí. Ľudia si začali žiadať nositeľnú a dostupnú módu, pretože bola po všetkých stránkach praktickejšia a viac ‚fresh‘. Seriály ako Dynasty alebo Dallas dokonale reflektujú ducha doby a kreácie, ktoré vtedy vznikali, dodnes cyklicky inšpirujú kreatívcov pracujúcich pre tie najzvučnejšie mená. Za zmienku stojí kolekcia https://www.louisvuitton.com SS20 ktorá je doslova ódou na estetiku rokov osemdesiatych. Ako to však, chvalabohu, býva, subkultúry vznikajú simultánne spolu s mainstreamom a nebolo tomu inak ani v dobe preexponovaných ramien a lurexových rób. ‚Harlem-rennaisance‘, vznikajúca hip hop estetika, skejteri z New Yorku a surferi z L.A dali vzniknúť ľahko dekódovateľným znakom, indikujúcim kto patrí k akej komunite. https://www.supremenewyork.com logo bolo kedysi výsostne doménou pravovernej a úzkej komunity skaterov, no dnes ich v kilometrových radoch čakajúcich každý štvrtok na nový „drop“ pred Supreme butikom, napríklad v londýnskom Sohu, budete hľadať márne. Ich kolaborácia s už spomínanou značkou Louis Vuitton bola dokonalým príkladom toho, ako si veľké módne domy prahnúce po profite uvedomili, že cool faktor prinesie peniažky do kasičky. Stotisícový kufor posiaty monogramami by si asi skejter z Brooklynu nekúpil… Stratil streetwear svoju autenticitu, alebo sa len prispôsobil dobe?
Preferencie menšiny túžbou väčšiny
Odpoveď neexistuje. Romantická doba ozajstného streetwearu je dávno preč a zostáva len veľmi tenká hranica, ktorá oddeľuje pravoverných od nováčikov, ktorí vhupli do lákavého sveta limitovaných kolaborácií s kreditkou svojich rodičov. Prvotným prikázaním, ktoré vdýchlo život tomuto fenoménu bolo pravidlo: “Nos čo len chceš!”. Ak si však na Instagrame pozriete #streetwear zobrazí sa Vám takmer štyridsať miliónov obrázkov, medzi ktorými nájdete takmer identické looky. Obliekajú si obete módy naozaj len to, čo chcú, alebo sa stali sami nasledovateľmi diktátu? Je receptom na titul ‚hype-beast‘ mix Supreme loga na hocičom, Yeezy tenisiek a Off White opasku? Vyzerá to tak. Z autentickej subkultúry sa stal trend a ako sme si povedali už minule, čo je trendy nie je cool.
„Streetwear vznikol ako túžba oslobodiť sa od konvencií a vymedziť sa masovým tendenciám.“
Na konci tejto malej analýzy sme sa dopracovali naspäť na jej začiatok, k paradoxu spomenutom v samotnom titulku. Streetwear vznikol ako túžba oslobodiť sa od konvencií a vymedziť sa masovým tendenciám. Prihliadal na identitu jednotlivca, patriaceho k špecifickej subkultúre, ktorá operovala vlastnými znakmi a počet jej členov sa rátal na stovky. Vytváranie úzkej komunity garantovalo jej prívržencom pocit spolupatričnosti a tzv. ‚začlenenia sa‘. Tento model funguje na rovnakých princípoch vo všetkých komunitných zoskupeniach, či už sa jedná o sekty, alebo čitateľské kluby. Keď však módny priemysel rozpoznal finančný potenciál streetwearu priniesol ho širšiemu publiku, ktoré často naozaj vôbec nemá s pôvodnými spotrebiteľmi nič spoločné. Vytvára sa však (aj keď len iluzórny) pocit spolupatričnosti a prináležania do určitého klanu.
Takže, what up? Čo bolo kedysi autentické, je dnes len šikovným marketingovým nástrojom, ktorý oblieka tínedžerov do Supreme tričiek zaplatených maminou kreditkou. Čo sa so streetwearom bude diať ďalej, ukáže už blízka budúcnosť. Naše ostré očko sa pozerá…
Text: Milan Štefan
Foto: archív
