Ako Radiohead predpovedali súčasnosť

Kto ho pozná a má aspoň trošku vytríbený hudobný vkus, má ho dávno vo svojej hudobnej knižnici. Vlastne, ani vytríbený vkus tu nie je potrebný. Hudba je najuniverzálnejším z jazykov a melódie Radiohead, bez ohľadu na to, či rozumiete ich textom, sa vždy dotýkajú tých najhlbších ľudských miest. V poradí tretí album tejto formácie z roku 1997 je jedným z vôbec najlepších hudobných počinov všetkých čias. Navyše je až zarážajúco presnou predpoveďou doby, v ktorej práve žijeme.

 

 

Na konci deväťdesiatych rokov, kedy album vznikal a internet bol pre nás ešte neprebádanou, zaujímavou hračkou, už Radiohead tušili neveselé zajtrajšky prehnane prepojeného sveta, povrchnej a nezmyselnej zábavy, nebezpečnej konformity a tlaku ‘vyrovnať’ sa ostatným. Naprieč albumom nie sú žiadne konkrétne referencie na počítač, ako taký, okrem stručne explicitného názvu OK Computer.

Celý album v kocke pripomína človeka tupo pozerajúceho na obrazovku svojho počítača o tretej ráno, v ultra-minimalisticky zariadenom byte niekde v mrakodrape, kde sa susedia nikdy nezdravia. Nie je však len akousi všeobecnou výpoveďou, naopak, každý jeden track je až príliš konkrétnym pripodobením našich životov, ako ich poznáme dnes. A nie je ani tak o technológii, ako o submisii, trefne vykresľujúc svet, kde prirodzené ľudské ašpirácie nahradila automatizácia a kde hľadanie šťastia nie je cieľom, ale nezmyselným, vyčerpávajúcim procesom. Je koktejlom súčasných fenoménov nenásytného konzumu, závislosti na technológiách, sociálneho odcudzenia a paranoje. Napokon, posúďte sami…

Airbag
In the next World War

In a a jackknifed juggernaut

I am born again

In the neon sign

Scrolling up and down

I am born again

In an interstellar burst

I am back to save the universe

 

Pre západný svet sú dnes deväťdesiate roky symbolom mieru a pokoja, kde obrazy z prvej a druhej Svetovej vojny, aj tej ‘studenej’, či holokaustu sú len vyblednutými, ďalekými spomienkami. Avšak dnes, kedy sa vracajú rôzne hrozby v podobe Severnej Kórei, ‘Trump’- situácie v USA, protiruských nálad, či amerických armádnych konvojov usídľujúcich sa po Európe, dostáva jadrová hrozba opäť omnoho konkrétnejšie obrysy.

 

 

Paranoid Android (Paranoidný Android)

 

Ambition makes you look pretty ugly,

Kicking, squealing Gucci little piggy

Moderná legenda hovorí, že Thom Yorke napísal túto pieseň hneď po tom, ako bol svedkom scény, kedy niekto nechtiac oblial dobre oblečenej žene drahé Gucci šaty červeným vínom. Jej hnevom a hystériou skrivené črty tváre ho rozrušili natoľko, že o tom musel zložiť šesťminútové hudobné číslo. Dnes sú neadekvátne- prehnané reakcie na čokoľvek a všetko bežnou záležitosťou: Od ‘spozavolantovej’ agresie, po ľudí, ktorí v amerických kinách strieľajú druhých za to, že počas predstavenia používajú svoje mobily. Frustrácia, ktorá sa postupne ukladá v ľuďoch, derie sa na povrch a ventiluje tým najhorším spôsobom- násilím.

 

 

Subterranean Homesick Alien (Utajený Zabanovaný Mimozemšťan)

 

Up above aliens hover

Making home movies for the folks back home

 

UFO a mimozemšťania boli témou už v časoch starovekých civilizácií, pričom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa ‘vďaka’ incidentu v mexickom Roswelli dostala táto problematika ešte viac pod lupu odbornej aj širokej celosvetovej pozornosti. Zapnite si dnes hocijaký dokumentárny alebo vedecký kanál, toľko materiálu o obyvateľoch cudzích planét tu ešte nebolo. Návody ako sa správať, keď ‘prídu’, teórie odkiaľ sú, odtajnené spisy rôznych vlád, výpovede dôveryhodných svedkov, vojakov, pilotov a astronautov, to všetko je dnes úplne normálne. Navyše, Yorke v tomto tracku predpovedal aj veľmi rozšírený fenomén našej doby – drony – pomocou ktorých dnes môže každý sledovať de facto všetko, aj ( a predovšetkým) to, do čoho ho nič nie je.

 

 

Exit Music (For a Film ) (Hudba k Filmovým Titulkom)

 

Wake from your sleep

The drying your tears

Today we escape

Pack and get dressed

Before your father hears us

Before all hell breaks loose

 

Ako už sám názov napovedá, song mal byť pôvodne doprovodom finálnych kreditov adaptácie Rómea a Júlie Baza Luhrmanna z roku 1996, a určite sa v slovách piesne dá vnímať aj paralela s fatálnym osudom hlavných protagonistov. Takisto v ňom ale nejeden Američan vidí útek Ivanky Trumpovej a jej muža Jareda Kushnera z Bieleho domu, len aby si zachránili svoje poškodené (osobné) obchodné značky.

 

 

Let Down (Sklamaní)

 

Transport, motorways and tramlines

Starting and then stopping

Taking off and landing

The emptiest of feelings

Disappointed people

 

Na strane jednej sú počítače, ako také, dnes oveľa zábavnejšie, ako boli v dobe, kedy album vznikal. Majú milión funkcií, blikajú a komunikujú, plné farieb, zvukov a lákadiel. Verejná doprava je dnes tiež úplne ‚inde‘, autá jazdia pomaly samé, električenky ktoré stačí pretiahnuť cez senzor sú samozrejmosťou, letecká doprava je ultra-sofistikovaná a ponúka nevídané vymoženosti od barov, obchodov, postelí po pestrú zábavu priamo na palube. Na strane druhej žijeme v dobe nekonečných dopravných kolapsov a zápch, preplnené metrá pripomínajú transport hydiny a dizajnéri lietadiel ich navrhujú tak, aby ste sa na bežnej linke nízkonákladovej spoločnosti cítili ako ten chrobák zadlávený na chodníku ťažkou topánkou.

 

 

Karma Police (Spravodlivosť Karmy)

 

This is what you get

When you mess with us

Čo dodať k tejto piesni? Notoricky známy (a nádherný) refrén, slová z ktorých mrazí. V skratke: Čo dáš, to dostaneš. Dobré aj zlé. Samozrejme, nájdeme tu aj paralelu k súčasným politikom, ktorí ako naprogramovaní roboti “hovoria jazykom matematiky a vrčia ako chladničky a rozladené rádiá.”

 

 

Fitter, Happier (Viac Fit, Viac Happy)

 

Fitter, happier
More productive
Comfortable
Not drinking too much
Regular exercise at the gym, three days a week
Getting on better with your associate employee contemporaries
At ease
Eating well, no more microwave dinners and saturated fats
A patient, better driver
A safer car, baby smiling in back seat
Sleeping well, no bad dreams
No paranoia
Careful to all animals, never washing spiders down the plughole
Keep in contact with old friends, enjoy a drink now and then
Will frequently check credit at moral bank, hole in wall
Favours for favours, fond but not in love
Charity standing orders on sundays, ring-road supermarket
No killing moths or putting boiling water on the ants
Car wash, also on sundays
No longer afraid of the dark or midday shadows, nothing so…

 

Robotické hovorené slovo je v podstate monológom Siri a giga-ekonomického mileniála, ktorý práve podpísal na Change.org ďalšiu petíciu za záchranu sveta, protestu sa však nemôže zúčastniť, lebo musí na twitteri live- “okomentovať” udeľovanie Oscarov.

 

 

Electioneering (Zvolebnieva sa)

 

I will stop at nothing

Say the right things when electioneering

 

Niektoré piesne sa píšu sami. Žiadny ďalší komentár.

 

 

Climbing up the Walls (Škriabať sa po Stenách)

 

And either way you’ll turn

I’ll be there

Open up your skull

I’ll be there

So lock the kids up safe tonight

Shut the eyes in the cupboard

I’ve got the smell of a local man

Who’s got the loneliest feeling

 

Jedna z najznepokojúcejších piesní albumu, v ktorej vzal Yorke na seba úlohu predátora a neviditeľného útočníka. Hovorí o hrozbách internetu v podobe pedofilov, hackerov ale aj dnes tak rozšírených trollov, ktorí sú v podstate väčšinou osamelí, nešťastní, duševne narušení ľudia s patologickými črtami sociopatov. Tento track je vlastne akýmsi ich psychologickým profilom.

 

 

No Surprises (Žiadne Prekvapenia)

 

A job that slowly kills you

Bruises that won’t heal

You look so tired, unhappy

Bring down the government

They don’t, they don’t speak for us

I’ll take a quiet life

A handshake of carbon monoxide

With no alarms and no surprises

No alarms and no surprises

No alarms and no surprises

Silent, silent

 

Toto nie je len o aktuálnom fenoméne nenávisti k vlastnému povolaniu, ale aj o tom, že podľa štatistík sa dnes práve v práci zabije najviac ľudí. Track stoicky vyzývajúci k rebélii a protestu je aj vyjadrením opakovaného sklamania ľudí z vlád, ktoré si neplnia svoju prapodstatnú úlohu- slúžiť v prvom rade svojim občanom.

 

Lucky (Šťastný)

 

The head of state

Has called for me by name

But I don’t have time for him

 

Je všeobecne známe, že velikáni Yorke a Moby mali v minulosti viacero nezhôd a konfliktov. „Lucky“ ale až veľmi podozrivo pripomína situáciu, kedy Moby verejne odmietol ponuku Donalda Trumpa, aby hral na jeho slávnostnej inaugurácii, čo Yorke náležite ocenil.

 

 

The Tourist

 

Sometimes I get overcharged

That’s when you

See sparks

They ask me where the hell

I’m going?

At a thousand feet per second

Hey man, slow down

Slow down

Idiot, slow down

Slow down

 

Posledná pieseň albumu je vlastne predvojom jeho úplne prvej, kde ‘turistu’ zachráni nafúknutý ‘Airbag’. Alebo aj nie. Je priam neskutočnou, priamočiarou a necenzurovanou charakteristikou človeka súčasnosti, ktorý sa ultrasonickou rýchlosťou stále niekam ponáhľa (sám nevie kam) v honbe za niečím (sám nevie čím) a pritom ničí všetko, čo by ho z tejto biedy mohlo vytrhnúť.

 

Že je to celé neveselé? Nie tak celkom. Na veci sa totiž vždy dá pozerať z dvoch aspektov: Negatívneho a pozitívneho. Aj ikonický album Radiohead môžeme vnímať ako melancholickú, smutnú hudobnú jazdu alebo ako brutálne- pravdivé, kruto- nádherné a predovšetkým geniálne melodicky a lyricky vyskladané hudobné dielo, ktoré nielen svojím spôsobom predpovedalo budúcnosť a teraz je ultra-aktuálne, ale môže nás ešte veľa naučiť.

 

Text: redakcia, Pitchfork.com

Foto: archív