Vizionár menom Kállay

Tvorbu jedného z našich najväčších osobností umeleckého remesla netreba snáď nikomu predstavovať, dokonca aj tí skôr narodení vedia, že sa jeho meno spája s fotografiou. Kto ho osobne poznal, neostal jeho šarmom, vtipom, gráciou a nonšalantnosťou nedotknutý. Kto ho poznal ešte viac do hĺbky avšak vedel, že Karol Kállay nebol len fantastický fotograf a neúnavný svetobežník. Bol predovšetkým vizionár a ‚jedným‘ (dnes už tiež ikonickým) slovom- predbehol dobu.

O unikátnom projekte, ktorý sa snaží nielen ukázať, ale predovšetkýcm uchovať tento fenomén pre ďalšie generácie, sme sa porozprávali s jeho inicátorom, Richardom Kučera – Guzmánom, ktorý spolu s tímom osvietených nadšencov venoval hodiny, dni, týždne a mesiace jeho realizácii.

v.: Prečo Kállay?

R.K.G.: S rodinou Kállayových sa poznám viac ako desať rokov. Naša dlhodobá spolupráca vyústila skôr do priateľských vzťahov a dá sa povedať, že ich už nevnímam len ako mojich klientov. Ihneď ako som zbadal v ich domácom archíve priečinok s názvom ‚móda‘, povedal som si, že by bola veľká škoda, aby sa tento pohľad obmedzil iba na ich privátny archív. Ďalším hnacím motorom bola myšlienka vytvorenia projektu, v ktorom by som bol knižným vydavateľom. Dlhšiu dobu som pracoval prevažne ako grafický dizajnér, toto bola teda pre mňa ďalšia výzva, ktorú sa mi zatiaľ darí napĺňať. Bol to skrátka úplne prirodzený vývoj, z tej ľudskej, aj profesnej stránky.

v.: Koľko hodín denne trvala práca na publikácii? Čo bolo najobtiažnejšie?

R.K.G.: Je veľmi ťažké odhadnúť koľko hodín práce som strávil na knižnom projekte Karol Kállay – Zaostrené na krásu. Tento projekt som vymyslel pred dvoma rokmi a cesta k tomu, aby bol úspešný, nebola vôbec jednoduchá. Za tento čas som sa naučil ako fungujú grantové systémy, ako lepšie propagovať projekt a ako lepšie manažovať tím ľudí. Je to naozaj tímová práca, za textovú časť spomeniem dvojicu kunsthistoričiek- Zuzanu Šidlíkovú a Luciu Almášiovú, ktoré veľmi dobre spracovali tému histórie svetovej módnej fotografie, život a pôsobenie Karola Kállaya v Československu, jeho dlhoročnú spoluprácu s časopisom Móda a v neposlednom rade jeho biografiu, ktorá často absentovala v jeho predošlých publikáciách. Veľký diel práce odvádza Daša Vašková, ktorá okrem scanov a postprodukcie fotografií pracuje na marketingových aktivitách.

3. Fotografie v knihe sú až neuveriteľne aktuálne, čo len dokazuje, ze aj móda a estetika sa vracajú v cykloch. Kde v cykle sa podľa Vás nachádzame teraz?

R.K.G.: Úžitková fotografia, a módna fotografia obzvlášť, podlieha trendom. Aj v tomto smere platí, že všetky trendy podliehajú akejsi recyklácii, čo je veľmi dobre viditeľné aj na fotografiách Karola Kállaya. Na obálku knihy som vybral fotografiu, kde vidíme akúsi ‚štafáž‘ dvoch modeliek postavených vedľa seba. Modelky stoja v strohom, až neestetickom postoji, za nimi je vidieť petržalské panelákové domy ťahajúce sa do strmých línií. Tento typ práce mi pripomenul nášho súčasného slovenského fotografa Michala Pudelku, ktorému sa podarilo presadiť v tvrdej konkurencii aj vrámci zahraničia. Línia časových prienikov je teda opäť potvrdená.

v.: Čo podľa Vás chýba slovákom vrámci estetizácie? Existuje u nás vôbec?

R.K.G.: Je pravda, že každý národ má určité odlišnosti čo sa týka celkového vkusu, či nejakej univerzálnej estetiky. V čom však vidím nedostatok je, že u nás absentuje jednak kvalitná výučba a následne aj slabý záujem o kultúru, ako takú. Myslím si že umenie a výtvarné umenie obzvlášť potrebuje pozorného, ale aj vzdelaného diváka. V tomto je dôležité apelovať na učebné osnovy ako aj na celkovú edukáciu spoločnosti, ktorá by nás mohla posunúť dopredu.

v: Keby dnes Karol Kállay žil, čo by podľa Vás fotil? Populárne „hity“, alebo progresívnu kvalitu?

R.K.G.: Karol Kállay mal veľa možností na to, aby mohol robiť aj komerčnú fotografiu. Vždy však preferoval tú reportážnu, čo rád spájal s cestovaním. Žáner reportážnej výpovede bol pre neho prioritný a dokonale ho napĺňal. Módna fotografia však u neho nasledovala hneď za tou reportážnou, mal rád krásne ženy, šaty a samotnú atmosféru na foteniach. Taktiež sa mu podarilo spojiť dokumentárny štýl s úžitkovým, pričom vo svojich snímkach vedel zachovať akúsi mágiu. Kállay by teda, podľa mňa, určite ostal v roli rozprávača príbehov, ktoré sa skrývali nielen za jeho fotografiami, ale mali oveľa hlbší presah.

v.: Na jeho fotografiách nájdeme veľa dnes už ‚ikonických‘ tvárí- napr. vôbec prvú slovenskú topmodelku, Beátu Králikovú. Ako vnimate krásu v móde dnes vs. kedysi?
R.K.G.: Krása je v každom období spoločnosťou vnímaná inak. Úplne iné estetické kritéria mali ľudia napr. v období paleolitu a iné na vrchole gréckej civilizácie. Ja vnímam krásu ako veľmi individuálnu predstavu jednotlivca, pre každého z nás môže byť značne rozdielna. V súčasnosti zas platí akýsi ‚všeobecný‘ typ krásy, globálne sme skôr svedkami uvoľňovania predsudkov aj módnom priemysle. Tieto výkyvy sú sprítomnené napr. v zobrazení plnoštíhlych žien, asymetrických tvárí, alebo androgýnnymi modelmi.

v.: Keby ste mal neobmedzené finančné možnosti, čo by bol váš vysnený projekt?

R.K.G.: Myslím si, že ak sa vymyslí dobrý projekt, financie sa vždy nájdu. Momentálne mám v hlave viacero plánov, jedným z nich je mať vydavateľstvo, ktoré bude primárne zamerané na kreatívny priemysel a umelcov. Práve v týchto kruhoch totiž nachádzam ideálnu zhodu.

Projekt môžete podporiť finančným príspevkom na www.startlab.sk do 6.11. 2019.

Text: redakcia
Foto: archív Karola Kállaya a Richarda Kučeru- Guzmána