VIRVAR

UNORTHODOX

Vstúpte do tajomného sveta

V seriálovom svete sa za posledné roky zrodilo niekoľko fenoménov, pár celkom výnimočných stihlo priniesť aj obdobie pandémie koronavírusu. Melodráma Unorthodox, nakrútená podľa skutočného príbehu, pozýva do sveta, ktorý zostával dlhé roky nepoznaný, priam hermeticky uzavretý: Sveta ortodoxných chasidských Židov. 

Maličká komunita, ktorá po exode pred hrôzami druhej svetovej vojny stihla utiecť z Európy, konkrétne niekdajšieho maďarského mesta Szatmárnémeti (dnes rumunské Satu Mare), sa po desaťročia formovala v pevných mantineloch tradícií a zvykov a odmietania všetkého nežidovského. Ako hovorí rabín v jednej z epizód, „Vždy, keď sme sa snažili priblížiť normálnemu svetu, odmenili nás nenávisťou a vyhladzovaním, chceli sa nás zbaviť“. Hovorí tiež, ako ich v každej generácii stíha ‚pogroma‘, vysvetľujúc tak zomknutosť a doslova vynútenú izoláciu celej komunity ktorá nepozná Facebook, nepozerá televíziu a keď dostane do rúk smartphone s vážnou tvárou sa pýta Siri, či existuje Boh. Životy jednotlivých členov diktujú náboženské pravidlá, ich každodenná realita je plná rituálov, ktoré sa pre niekoho rokmi stávajú zautomatizovanými gestami, pre iných zdrojom frustrácie a túžby uniknúť, vymaniť sa a skúsiť iný, o niečo ‚skutočnejší‘ svet.

To je aj prípad hlavnej hrdinky menom Esty, ktorú famózne stvárnila útla izraelská herečka Shira Haas. Ak ste o nej doposiaľ nepočuli, budete. Jej silný herecký výkon je rozhodne jeden z najvýraznejších v aktuálnej svetovej televíznej produkcii. Svojím zjavom, ale aj jemnými nuansami, gestami, či mimikou dokonalo vyjadruje emócie a vnútorný boj mladej Židovky, ktorá ‚uviazla‘ v dohodnutom manželstve a narozdiel od mnohých jej rovesníčok a de facto celej ženskej generácie ktorá sa ‚dobrovoľne‘ podvolila, sa v nej prebudí túžba po radikálnej zmene.
Príbeh Esty sa odvíja v línii skutočného života židovskej spisovateľky a aktivistky Deborah Feldmanovej, ktorá napísala rovnomennú knihu a sama snahu o vymanenie sa spod vplyvu tejto komunity zažila. Televízny príbeh sa od toho skutočného v niektorých detailoch líši (napríklad Feldmanová sa nikdy nezúčastnila na hudobnom konkurze v Berlíne), no pointa ostáva rovnaká: Ide o túžbu po rovnoprávnosti, vlastnom hlase a šťastí, skrátka snahu o naplnenie života, ktorý nedefinuje výlučne poslušnosť manželovi, či Bohu a rodenie detí.

Dominantý ženský element a myšlienka o sile ženstva sa nesie celým príbehom, pričom zaujímavosťou je aj fakt, že sa nepremietla len do tématickej polohy projektu, ale aj do tej praktickej. Za tvorbou scenára, ktorý sa opieral o Feldmanovej knihu, stoja dve talentované scenáristky Anna Winger a Alexa Karolinski, o réžiu sa postarala nemecká herečka a režisérka Maria Schrader. Práve pod jej taktovkou sa nakrúcala ‚európska‘ časť drámy práve v Berlíne, kde vedú kroky hlavnej hrdinky po úteku z ‚newyorskej‘ štvrte Williamsburg.
Zdá sa pritom až prekvapujúce, že takmer všetky epizódy vznikali v metropole Nemecka- keďže v samotnom seriáli sa priam kvalitatívne (a formálne) líšia momenty, kedy sa kamera a dej krútia okolo rituálov a života chasidských Židov vo Veľkom jablku versus kedy drobná Esty kráča berlínskymi ulicami v mäkkom svetle priemerných nemeckých televíznych seriálov. To je asi aj najväčšou slabinou projektu, ktorý si inak vo svojej komplexnej a ucelenej podobe drží vysoký štandard výrazne podporený aj faktom skutočného prieniku do sveta nepoznanej minority vrátane kompletných scén v autentickom jazyku jidiš.

Tu je namieste poznamenať aj to, že televízna stanica Netflix vôbec prvýkrát ponúkla svoj svetový dosah projektu s tak špecificky citlivou problematikou a formou jej vyrozprávania. Niet sa však čo čudovať- ‚unorthodoxný‘ príbeh je totiž príbehom univerzálnym a určite stojí za to zaradiť si ho do vašej osobnej „seriálotéky“ na najbližšie večery.

Foto: archív