Matthew M. Williams mieri do Givenchy

Výmeny kreatívnych a kľúčových osobností v najznámejších módnych domoch dokázali v posledných rokoch zdvihnúť zo stoličky nejedného fashion nadšenca. Alebo mu minimálne nadvihnúť obočie. Predsudky síce nie sú dobrá vec, ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Najmä v prípade, ak sa renomovaná značka zatúla až príliš ďaleko od svojho „označeného“ piesočku. Alebo…?

Prekvapenie pred pár dňami nepochybne sprevádzalo aj oznámenie nového člena vo vedení parížskeho ateliéru značky Givenchy, zástupcovia firmy totíž ohlásili príchod nového šéf-dizajnéra. Meno: Matthew M. Williams. Predchádzajúce pôsobenie: Rôzne. Kolaborácie napr. s Nike a Moncler, ale predovšetkým vlastná značka Alyx. Presnejšie: 1017 ALYX 9SM.

Po odchode britskej dizajnérky Clare Waight Kellerovej, autorky veľmi ženských, elegantných a romantickým pragmatizmom inšpirovaných kolekcií, sa špekulovalo naozaj nad rôznymi menami.  Kto sleduje módne dianie pozorným okom, existencia brandu Alyx mu určite neunikla. Štart sa datuje do roku 2015 a následný úspech v súťaži LVMH obrátil jeho smerom nielen záujem investorov, ale aj klientely. Aj pri tom všetkom však málokto môže bez váhania vyhlásiť, že výberom chicagskeho rodáka Matthewa M. Williamsa neostal prekvapený.

M. Williams zakladal svoj biznis v New Yorku a následne sa presídlil do Talianska, kde dnes vzniká aj gros jeho produkcie. Podľa viacerých odborníkov sa práve prechodom do Európy v tvorbe začali prejavovať nové vplyvy a estetikou, ale aj kvalitou produkcie sa posunul správnym smerom. K streetwearovej inšpirácii sa pridal minimalizmus, čistota línií, dôraz na precízne spracovanie a materiály. Alyx sa zo sezóny na sezónu posúval aj v takzvanom tailoringu odevov typu saká a nohavice, čo nepochybne svedčí v prospech práce pre Givenchy. Na dekoratívnosť však v doterajšej tvorbe takmer nebolo miesta, kreatívne sa hral najmä s absolútne pragmatickým prístupom a snahou o maximálnu praktickosť strihu a nositeľnosti. K nim sa potom ako bonus často pridal dramatický efekt bad-ass looku alebo citovanie estetiky s prvkami fetišizmu, už spomenuté prvky zo šatníka pouličnej komunity a v neposlednom rade výrazné funkčné detaily ako pracky; priam postrojové konštrukcie a zapínania; či športové elementy v obuvi, mikinách, parkách či puffer- bundách.

Je jasné, že ateliér Givenchy, či skôr investori stojaci za ním, majú v úmysle odkloniť sa z Wellerovej smeru. Voľba M. Williamsa, ktorý v istom zmysle podľa niektorých komentátorov trošku pripomína ďalšieho z radu „ex“ pod krídlami značky – návrhára Ricarda Tisciho – je voľbou očakávaného zisku. Estetika značky Alyx a jej doterajšej tvorby sa dá aj napriek utilitárnemu dojmu definovať tiež slovíčkami ako street-wear či urban fashion. M. Williams sa inšpiruje potrebami mladej generácie a útočí na podobnú cieľovku ako Virgil Abloh s Off-White. S Ablohom majú, mimochodom, spoločné aj to, že im chýba profesionálne vzdelanie, roky sa kamarátia a hudobná brandža im zobe z ruky.

Ako poznamenal portál The Business of Fashion vo svojej krátkej analýze k Williamsovmu výberu, móda je stále o ziskoch a šípky smerom nahor v indexoch a analýzach predaja sú vlastne vždy tým najdôležitejším a určujúcim faktorom. V nich sa pravdepodobne bude ukrývať aj jeden z hlavných dôvodov nového mena v ateliéri s bezmála sedemdesiatročnou históriou. Pod vedením Clare Waight Kellerovej sa ponuka nestretávala so zvýšeným dopytom, predaj značky stál skôr na pánskej línii, ktorej nechýbali športovejšie a praktickejšie elementy. Ak teda podľa BOF vezmeme do úvahy, že prognózy do roku 2025 označujú mileniálov a generáciu Z ako polovicu klientely luxusného tovaru, je vymaľované! A popri tom si môže ešte Williams trošku vycibriť spomenutý tailoring…

Bonusová otázka na záver znie: Ako ide toto celé dokopy s ateliérom, ktorý stále nesie meno slávneho Huberta De Givenchy – verného priateľa ikony Audrey Hepburnovej a tvorcu kultových odevov ako ‚balloon coat‘ či ‚baby-doll dress‘? Môžete, ale nemusíte na ňu skúsiť odpovedať. Dilema, či by si mal známy módny brand zachovať jasne čitateľnú DNA a pracovať s desaťročia starými vizuálnymi kódmi svojich zakladateľov, je na stole už pár rokov. Stačí sa opýtať Demnu Gvasaliu, ale aj Marie Grazie či napríklad Virginie Viardovej zo Chanelu. Isté je, že časť ľudí bude pobúrená odklonom, iní sa zas budú pohoršovať nad repetitívnosťou a unavujúcim oslavovaním už videného. Balans nie je nikdy ľahký a nemusia vás o tom presviedčať len povrazolezci. Móda má držať prst na pulze doby. A má sa nosiť v uliciach. Ak sa podarí Williamsovi opäť zdvihnúť krivku predajov smerom nahor, prvá časť rovnice by mohla byť vyriešená. Azda zvládne aj obstáť pod logom slávnej značky. Len čas ukáže jedno, i druhé.

*Poznámka redakcie: Názor autora sa nemusí nutne zhodovať s názorom redakcie.

Foto: archív