The Row sestier Olsenových

Prípadov, kedy sa z celebrity stane etablovaný dizajnér, neponúka módny svet toľko. Vzbudiť potom aj rešpekt fajnšmekrov módnej obce a zároveň si udržať komerčnú ľúbivosť je misia, na ktorej by si vylámal zuby aj Tom Cruise. Možno by ho ale mohli čo-to podučiť najslávnejšie (a večne strapaté) dvojčatá z televíznej obrazovky.

Mary-Kate a Ashley Olsenové nie sú pre svet šoubiznisu žiadnou neznámou. Ako roztomilé dvojčatá s jamkami v lícach a úsmevom, ktorý topil ľady aj v tých najzarytejších odporcoch žánru rodinnej zábavy, odštartovali svoju kariéru v televízii. Obe sestry mali len deväť mesiacov, keď ich prvýkrát uzreli diváci v populárnom sitkome Plný dom a pre obrovský úspech sa s projektom lúčili až pri jeho oficiálnom konci – o sedem rokov neskôr, už ako začínajúce školáčky. V Hollywoode nie je až také nezvyčajné, ak sa niekdajšie detské hviezdy začnú realizovať v novom, samozrejme tiež šoubiznisom ‚šmrncnutom‘ povolaní. Stačí si spomenúť na Selenu Gomez či Demi Lovato, ktoré to od kamier pritiahlo až! k- spevu. Rozhodnutie jednovaječných Olseniek však predsa len prekvapilo. Dievčatám sa zachcelo k móde a veruže nezostalo len pri údive z rozhodnutia. Jeho výsledok totiž stojí za to. Dodnes.

Značka The Row, ktorú spoločne slávne sestry založili, odštartovala pôsobenie na módnom trhu v roku 2006. Začiatok nebol ľahký – konieckoncov o dešpekte a predsudkoch módnych kritikov i novinárov a v neposlednom rade i buyerov z luxusných butikov, by vedela (avšak často zaslúžene) rozprávať aj Victoria Beckham. Spočiatku málokto veril, že za dizajnom odevov, ktoré prekvapili svojou variabilitou a kvalitou, stoja naozaj slávne televízne dvojičky. „Mali sme dvanásť, keď sa objavila naša kolekcia odevov vo Walmarte. Bolo to ešte pred érou celebritných dizajnérov a skutočne sme na tých kúskoch robili,“ vysvetľovala Mary-Kate v roku 2011 magazínu Vogue. Išlo pritom o jeden z mála rozhovorov, ktoré v rámci podpory svojej značky poskytli, keďže prvé tri roky sa pre médiá nevyjadrovali vôbec. Aj to bol ale jasný zámer. Za značku, ktorej názov inšpirovalo tiché a luxusné krajčírske umenie dielní na takmer rovnomennom Savile Row, mali hovoriť práve jej produkty. K prívlastku tichého luxusu sa postupne pridali aj tie, ktoré dizajnéri nepochybne doslova zbožňujú počúvať často: Nadčasovosť, kvalita a nevtieravo-nezameniteľná elegancia.

„Bol to práve spomínaný americký Vogue pod palcom Anny Wintour, ktorá si veľmi rýchlo uvedomila potenciál dvojice a ich schopnosti zaplátať dieru na trhu pre klientku typu ‚pragmatickej americkej ženy‘, ktorá túži po kvalitnom dizajne a stavia svoj štýl na jednotlivých kúskoch kapsulového šatníka.“ 

The Row ponúkal od svojich prvých rokov neuveriteľne variabilné odevy, ktorých funkčnosť nebola ukrátená na úkor luxusného a precízneho vyhotovenia. Hoci ceny obyčajných tričiek štartovali na troch stovkách dolárov, ženy, ktoré si ich obliekli, už vraj nechceli iné. Brand postupne rozmaznával svoje zákazníčky kašmírom, najjemnejšou kožou, ako pierko ľahkými hodvábmi či mäkkučkou vlnou. Saká, kabáty, blejzre a košeľové blúzky či perfektne strihané nohavice, ale dokonca aj šaty v minimalistických, no dokonalých podobách… to všetko v lichotivom strihu a určené ženám bez ohľadu na vek. Aj jedna z prvých tvárí značky, dnes už 78-ročná supermodelka Lauren Hutton, The Row označila za ‚tvorcu‘ módy, v ktorej jednoducho „dokážete žiť“. Že za kašmírový kabát s rolákovým golierom zaplatíte pomaly ako za auto, alebo za šaty zo zmesi prírodných materiálov niekoľko tisíc eur? „Výšivku na nich trvá dokončiť mesiac,“ povedala minulý rok pri otvorení londýnskeho butiku bez hanby Mary Kate Olsen.

„Všetky materiály, ktoré používame, sú tej najvyššej kvality, akú dokážeme zohnať,“ dodala v rozhovore pre Financial Times.

Už v roku 2012 získala značka cenu Americkej rady módnych dizajnérov (CFDA) pre najlepšieho dizajnéra dámskej módy. Triumf si zopakovali aj o dva roky a o tri roky neskôr, následne začali popri tvorbe odevov dominovať aj trhu s doplnkami (tam sa im minulý rok ušla aj cena za Najlepší dizajn). Rozhodnutie spolupracovať s výrobcom obuvi TOMS striedalo spojenie s umelcom Damienom Hirstom, aby sa následne ich tvorivé cesty stretli aj s talianskou značkou tenisiek Superga alebo výrobcom prémiových okuliarov Oliver Peoples. Z pera „olseniek“ vyšli nazúvacie topánky, ktoré sa dali zohnať za stovku dolárov, ale aj ruksaky z krokodílej kože, ktorých cena atakovala výšky mesačného nájmu – samozrejme, toho newyorského a v okolí Manhattanu.
Možno práve tu sa však ukázalo, že ako dizajnérky dokážu sestry pracovať skutočne na rôznych frontoch –  postaviť sa do prednej línie a stimulovať pozíciu značky na trhu komerčnejšie ladenými a masovejšími produktami, no zároveň rovnako neochvejne stáť v zástupe dychtivo sa o úspech (a zisk) snažiacich luxusných značiek a svojou kvalitou uspokojiť aj vysoké nároky takzvanej „old money“ triedy. Tá možno ani netušila, že sa aj v 21. storočí môže objaviť niekto, kto by to dokázal…

A že to budú práve tie dievčatká s jamkami v lícach, ktorých bol „plný dom“? Obe sestry dnes dobre vedia, že ich veľa netreba. Lebo dobrého stačí aj málo. Netreba k tomu televízne grimasy a už vôbec nie (módne) ‚vyškieranie sa‘.

Foto: archív