Paródie v časoch pandémie 

Len niekoľko dní dozadu obletela celý (nielen módny) svet správa o novom dátume konania Met Gala, jednej z najsledovanejších módnych akcií uplynuých rokov. Tu sa nám naskytá otázka, či skutočne môžeme ešte stále Met Gala považovať za relevantnú módnu udalosť a či nejde už len o ďalší z radu eventov, ktoré slúžia výsostne ako nástroj k sebaprezentácii takzvaných „celebrít“. Tak či onak, samotní organizátori sa (ako inak) o ňom vyjadrili nasledovne: „Ide o jednu noc v roku, od ktorej sa odvíja celé módne univerzum.“ Ak teda platí, že okolo Met Gala sa točí celý fashion kozmos, tak okolo pražského MBPFW sa točí celý náš lokál. A aký bol tento?

Mercedes-Benz Prague fashion week je bezkonkurenčne najväčšou módnou udalosťou v Čechách a na Slovensku. Áno, určite sa nájde skupinka patriotov, ktorí budú oponovať a tvrdiť, že na Slovensku máme predsa Fashion Live! No ruku na srdce, je všeobecne známou pravdou, že v konkurenčnom boji medzi dvoma strediskami lokálu mala Praha pred Bratislavou v mnohých ohľadoch vždy náskok. A pre pokoj (tiež mnohých) v duši, povieme aj „bé“. Bratislavské módne dni ani Eurovea fashion forward nie sú, neboli, a s pravdepodobnosťou hraničiacou k istote nikdy ani nebudú relevantné módne akcie.

Pražský týždeň módy sa túto sezónu v dôsledku ešte stále nepriaznivej epidemiologickej situácie uskutočnil formou drive in- cinema, presne takého, ako ho poznáme z amerických filmov. Hostia prichádzajúci na (zväčša) (požičaných) mercedesoch, mali možnosť prehliadky vysielané na dvoch XL- obrazovkách sledovať z vozidiel a pri následnom defilé obzrieť si (niektoré) modely aj priamo, spoza čelného skla. Virtuálnym „hosťom“ bolo to najlepšie, čo lokálna scéna ponúka, sprostredkované skrz živé vysielania streamované o.i cez kanály YouTube, Vogue CS, Harper’s Bazaar a iné. Poďme sa teda spoločne pozrieť na pros and cons eventu, na zvládnutie ktorého mnohí tak netrpezlivo čakali.

Ako sa má slovenský – či český – dizajnér zviditeľniť na sociálnych sieťach, preplnených tisíckami nových účtov a nezmyselnými tik tok videami? A nie sú v konečnom dôsledku práve platené instagramové spolupráce a zľavové kódiky dôkazom o limitoch uživenia sa „čisto“ vlastným remeslom? Nuž, v dnešnej dobe by staroveká múdrosť „Modli sa a pracuj“ mala skôr znieť: „Modli sa a spolupracuj“.

Ako virtuálny divák MBPFW musím hneď na začiatku oceniť naozaj vysoko-kvalitne spracované živé prenosy. Jasný obraz, plynulosť vysielania a relatívne dodržiavaný schedule boli určite priaznivými benefitmi, takhľa klobúk dolu pred celým produkčným a technickým tímom!

Ďalším plusom v mojich očiach, ktorý bol však viac ovplyvnený pandémiou, ako samotným podujatím, bola určite aj absencia istej špecifickej skupiny návštevníkov. Stredobodom záujmu mnohých „fashion“ influencerov a blogerov, vracajúcich sa na fashion week s veľkou obľubou a každo-sezónne, nie je podpora lokálnej tvorby, ale široký záujem médií a jasný záblesk bieleho svetla, vychádzajúci z fotoaparátov bulvárnych plátkov. V nadväznosti na túto skutočnosť sa nedá kriticky a s otáznikom nevnímať krok Jana Černého, ktorý počas konania MBPFW na sociálnych sieťach vyzýval ľudí, aby ho hľadali v dave áut s prísľubom zaslúženej odmeny v podobe trička z jeho kolekcie. Vcelku čitateľný krok, ktorý mal poukázať na jeho nedávno započatú spoluprácu s nemenovanou automobilovou spoločnosťou, bol jednoducho „cez“. Verím, že každý zdravý jedinec so štipkou sebaúcty sa nebude (obzvlášť v dobe COVIDu) predierať davom áut s vidinou získania odmeny a radšej dizajnérovi skutočne ukáže priazeň a podporí ho priamou kúpou. Avšak, nebolo by fér, aby kritika smerovaná k Janovi Černému, bola adresovaná len jednosmerne. S takmer úplnou istotou si dovolím tvrdiť, že takýto krok a jemu podobné, sú len výsledkom veľkého tlaku kladeného na dizajnéra zo strany sponzorov. Kde je teda hranica autenticity, za ktorú dizajnér už nepôjde v neúprosnom boji o zviditeľnenie sa a prípadné uspokojenie obchodných partnerov? Ako sa má slovenský – či český – dizajnér zviditeľniť na sociálnych sieťach, preplnených tisíckami nových účtov a nezmyselnými tik tok videami? A nie sú v konečnom dôsledku práve platené instagramové spolupráce a zľavové kódiky dôkazom o limitoch uživenia sa „čisto“ vlastným remeslom? Nuž, v dnešnej dobe by staroveká múdrosť „Modli sa a pracuj“ mala skôr znieť: „Modli sa a spolupracuj“.

ŽIJEME V KONZUMNEJ DOBE, KTORÁ NÁM NEUSTÁLE PODSÚVA IDEU, ŽE TOHO, čo ČO I LEN TROŠKU ZAŠKRÍPE, SA TREBA ZBAVIŤ A NAHRADIŤ TO NOVÝM. DÔSLEDKY TAKEJTO FILOZOFIE A ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU MÔŽEME VIDIEŤ VŠADE OKOLO NÁS: ZNIČENÁ PLANÉTA, MEDZIľudské vzťahy, hodnoty, i kultúra.

Ale k samotného obsahu: Mali sme možnosť byť svedkami zrodu nového Krnáča a vidieť Dendisa, ktorý to túto sezónu odohral na istou. Lukášov prerod od mikín, cirkusu a ľahkej koketérie s komerciou k takmer couture show, by sa dal označiť aj ako exaktná ukážka toho, ako Virvar vychováva a dáva možnosť rásť. Paľova show mala túto sezónu zas charakter predajného ready to wear, no napätá atmosféra a mráz po chrbte, ktorý človeka šteklil na zátylku pri jeho predošlých kolekciách, sa tento rok nedostavil. Pravdou je, že nie každý piatok musí nutne byť aj „sviatok“. No a do tretice- veľmi nemilé prekvapenie z dielne AIM. Doslova zmätočná prehliadka Michaely Hriňovej sa dá ale vnímať jednoducho ako odpoveď a reakcia na zmätočnú dobu, v ktorej sme sa ako spoločnosť ocitli. Na neón, gumáky a defilé look v podobe sukne s mermaid siluetou zakončenou tylovým riasením chceme čo najrýchlejšie zabudnúť a dúfame že najbližšiu sezónu sa vráti AIM, ako ju všetci poznáme (a máme radi). Naopak, Petra Kubíková tento ročník nezostala svojej povesti nič dlžná. Rafinovanosť strihov, špecifická paleta zemitých tónov a jej už ikonické rukávy dohromady tvorili dokonalú harmóniu vkusu a elegancie. Čo nás vedie hneď „o dom ďalej“, ku krásnemu ale prázdnemu krčahu, ktorý človeku smäd neuhasí. Týmto slovenským príslovím by sa dala charakterizovať prehliadka Michaela Kovačika, ktorý predviedol na prvý pohľad silný styling, hneď druhý však odhalí, že rozdelený na drobné razom stráca všetok „lesk“ a atraktivitu, nehovoriac o tom, že jednotlivé kúsky sú neinvenčné a do veľkej miery inšpirované svetovými módnymi domami. No a na záver samotná pink „lady“: Vanda Janda. Celý Vandin marketing stojí a padá na jej osobe. Neskrývaná záľuba, ktorú Vanda Jandová prechováva ku svojej osobe a taktiež svojej práci, mohla byť relatívnym základom jej úspechu- doteraz. Otázkou však je, či Vanda v tomto celom feelingu a settingu nezačala stagnovať. Jej konštrukčne dobre zvládnuté kúsky, za ktorými stojí ultra-talentovaný Boris Kráľ, akosi nemajú priestor posúvať sa ďalej, kolekcia University mi pripadala ako ďalší diel z pokračovania trilógie posledných Vandiných kolekcií. Komfortná zóna, v ktorej sa Vanda usídlila, by sa jej však v budúcnosti mohla stať aj osudnou.

Dovolím si tvrdiť, a som pevne presvedčený, že teraz hovorím za väčšinu slovenských i českých tvorcov: Kameňom úrazu a konkurenciou na našom trhu (ešte stále) nie sú dizajnéri sami sebe navzájom, ale fast fashion reťazce, ktorých masová produkcia umožňuje nastavenie extrémne nízkych cien, ultrarýchlej výroby a cieleného marketingu.

Za najväčší kameň úrazu podujatia sa však dá považovať samotný výber partnerov a sponzorov. Verím, že pre každého úprimného fanúšika lokálu bol nanajvýš znepokojivý pohľad na oranžovú logomániu v podobe hlavného partnera akcie. Dovolím si tvrdiť, a som pevne presvedčený, že teraz hovorím za väčšinu slovenských i českých tvorcov: Kameňom úrazu a konkurenciou na našom trhu nie sú (ešte stále) dizajnéri sami sebe navzájom, ale fast fashion reťazce, ktorých masová produkcia umožňuje nastavenie extrémne nízkych cien, ultrarýchlej výroby a cieleného marketingu. Výsledkom čoho nie je len skreslená predstava konzumentov o výrobných nákladoch, ale aj samotná deformácia nákupného správania. Aj preto pôsobí partnerstvo medzi najväčšou lokálnou akciou a online eshopom predávajúcim fast fashion – navyše sprofanovaným – nepochopiteľne. V zozname nepochopiteľných partnerstiev z rukáva priam samé vyskakuje hneď druhé eso v podobe ďalšieho fast fashion gigantu, obliekajúceho team Fashion weeku. A presne v tomto bode sa musí každý kriticky zmýšľajúci divák „zastaviť“ a položiť si otázku, či by predsa len skratka MBPFW nemala byť tentokrát s odľahčujúcim humorom interpretovaná aj ako Mercedes-Benz „parody“ fashion week?

Hoci sa môže zdať, že v predošlých riadkoch sme boli priveľmi kritickí, v žiadnom prípade sme nechceli dehonestovať tento fashion event. Celkovou exekúciou a vizibilitou si roky drží vysokú úroveň, posledné dva ročníky v pandemickom režime a úpadku záujmu o módu, ako takú, museli byť aj pre samotých organizátorov veľkou výzvou. Navyše, každý lokál je dobrý a aj uplynulý fashion week bol dôkazom práve toho. Isté muchy, o ktorých by sa mlčať jednoducho nemalo, sme „vypichli“ len preto, lebo sú neoddeliteľnou súčasťou každého vyvíjajúceho sa progresu a kritického ohliadnutia sa. Žijeme v konzumnej dobe, ktorá nám neustále podsúva ideu, že toho, čo čo i len trošku zaškrípe, sa treba zbaviť a nahradiť to novým. Dôsledky takejto filozofie a životného štýlu môžeme vidieť všade okolo nás: Zničená planéta, medziľudské vzťahy, hodnoty, i kultúra. Naša životná mantra by práve preto mala znieť inak: Opravme to čo sa opraviť dá, obnovme to, čo stojí za to obnoviť a zbúrajme to, čo sa ukazuje ako škodná.

Foto: mbpfw