POINT OF SEPARATION

 

“Staré, dobré časy neexistujú. Existujú len tie staré,” povedal kedysi Karl Lagerfeld, obyvateľ sveta, ktorý pomaly a nenávratne odchádza do histórie. Už počas svojho života hovoril, že súčasnosti nerozumie. Čo by asi povedal dnes? Môžeme sa len domnievať. Úpadok civilizácií je však vždycky organický proces, ktorého začiatok nie je možné nikdy určiť presne. A záleží len na tom, kde v časovej osi sa ako ľudstvo práve nachádzame.

 

 

Je to len nedávno, čo uzreli svetlo stránky “Šifónových Trenčkotov” – novej publikácie Lagerfeldovho dlhoročného súputníka a neskôr aj kritika, André Leona Tallyho. Legendárnej a kontorverznej to postavy svetovej fashion, ktorej môžeme vyčítať mnohé a tiež jej mnohé pripísať v prospech za odvahu a priekopníctvo. Čo veta, to svedectvo, ako radikálne sa ešte nedávna minulosť módneho univerza rozchádza s tým, čo žijeme dnes. Jeho základnými piliermi totiž neboli len odevy samotné, ale predovšetkým špecifická komunita, kde “nebolo obetí, len vysoko – oktánové egá” a “akékoľvek neistoty sa dali skryť pod ďalší kostým na mieru.”
Práve v týchto tvrdo triezvych slovách je možné nájsť jeden z kľúčov k otvoreniu dverí Pandorinej skrinky prebiehajúcej krízy. Kde sú nezdravo veľké egá, tam sú bitvy. A kde sa tutlá, tam to vrie. Bolo otázkou času, kedy priemysel, už nejaký čas nestojaci primárne na remesle, kráse a noblese, ale na nekošér praktikách, intrigách, nadprodukcii a jej šialenom tempe vedúcom výsostne k velkým číslam, utŕži silný úder. Je naozaj vtipné pozorovať, ako hlučne dnes volajú po zmene mnohí, ktorí sa na tejto fraške roky aktívne podieľali. Úcta, naopak, patrí tým, ktorí bubnovali na poplach, keď ostatní boli ešte hluchí, slepí a nemí, tým, ktorí sa odmietali poddať tlaku, alebo šli proti prúdu, svojou vlastnou cestou. Alber Elbaz. Martin Margiela. Rei Kawakubo. Raf Simmons. Tomas Maier. Stefano Pilati. Phoebe Philo. Alebo Dries Van Noten. Apropos- Dries… Keď sa ho svojho času pýtali, či aj on urobí predkolekciu k svojej kolekcii, pobavene odpovedal: “Mne stačí, že som, ako som.” 

 

 

Živé hlasy

 

O tom, že sa momentálne nachádzame v paradoxne “priaznivom” období s pozitívnym výhľadom do budúcnosti svedčí už len fakt, že sa ozyva čím ďalej, tým viac kritických hlasov odkrývajúcich pravdu a odhaľujúcich lži a umelú fasádu, ktorá v súčasnom stave už nikomu neprospieva. Ideológie neznášajú názorovú konkurenciu, filozofia a sloboda ju milujú. To, že sa dnes môže do veľkej miery každý vyjadriť ku všetkému je na jednej strane často jeden veľký cirkus, na tej druhej prepotrebný vox populi, ktorý je dnes vďaka moderným technológiám mohutnejší, ako kedykoľvek predtým. Keď v roku 1977 uviedol na trh (vtedy ešte ‘real’) Yves Saint Laurent kontroverzný parfém Opium, bol to škandál. Písala o tom rešpektovaná tlač, diskutovalo sa o tom na uliciach, v kanceláriách, kaviarňach aj v nočných baroch. Situácia sa opakovala v roku 2000, keď pre rovnaký vizuál Stevenovi Meiselovi pózovala Sophie Dahl, ‘odetá’ len v sporých sandálach na opätku, ležiac prehnutá v chrbte, s očami ‘dokorán’ zavretými a s vlastnými rukami na nahých prsiach. Čo by sa strhlo dnes, v dobe twitteru, instagramu, facebooku, tisícich blogov a miliónov aktivistov, si asi nevieme ani predstaviť. S najväčšou pravdepodobnosťou by kampaň bola označená za obscénnu a šovinistickú, neinkluzívnu a málo diverznú, názov parfému za neakceptovateľný a otvorene propagujíci drogy a Yves Saint by bol terčom atakov a verejných výziev. Aj hlas ulice niekedy šteká na nesprávny strom, neraz ale tiež trefne poukazuje na neprávosť, diskrimináciu, kruté praktiky, kopírovanie, krádeže duševného vlastníctva a všakovaké neetické záležitosti, ktoré by inak nikdy neboli odhalené. Nie je to ale len ‘bežný ľud’, ktorý vyzýva k zmene a nekompromisnému pomenovaniu problémov, s ktorými se denne potýkame. Stále častejšie sú to i členovia odbornej komunity, ktorí už odmietajú neustále rozprávať so servítkou na ústach. “Nemám rád snobizmus. Nenávidím ho. Tiež si myslím, že luxusné značky okrádajú ľudí, pretože ich marže sú nereálne vysoké,” prehlásila len pár týždňov dozadu legenda americkej módy, Tommy Hilfiger v rozhovore s mladým dizajnérom, ktorý má vďaka svojmu nekonvenčnému prístupu a jasnej vízii šancu stať sa jeho čestným nasledovníkom. A nie je to nikto iný ako Telfar Clemens.

 

 

Validate it

 

Téma predraženej módy má k nóvu ďaleko, je skloňovaná už nejaký čas. Aj ľudia hladní po ‚prestižnom‘ tovare, ktorý im mal zaručiť výnimočnosť a dostať ich medzi privilegované vrstvy, ho dnes vďaka nadprodukcii, bleskovému kopírovaniu trendov a tonám fejkov začínajú vnímať ako niečo, čo je OUT. Tak, ako i všetko, čo zaváňa umelým elitárstvom a snahou patriť niekam, kam sa patriť nepatrí. Najmä mladí, vnímaví a kreatívni ľudia, ktorí sú v úzkom, každodennom a intímnom kontakte so svojimi komunitami a naslúchajú tak bežným problémom svojich blížnych pochopili, že len naslúchať nestačí. Namiesto tvárenia sa na to, že sa nič nedeje, a rôznych sofistikovaných mimikier maskujúcich otlaky, ktoré nás tlačia, živo reflektujú súčasné dianie, aktívne angažujúc svoju komunitu. Práve Clemens vďačí za megaúspech svojej značky nielen dizajnu, ktorý- povedzme si úprimne-  nie je sám osebe ničím prevratným, ale hlavne pochopeniu a správnemu ‘uchopeniu’ svojho stávajúceho i potenciálneho klienta. Rekordné predaje populárnej “Telfar bag” a “It bag” sú postavené na presnom targetovaní konkrétneho publika, přičom celá filozofia, komunikácia a v neposlednom rade i cenotvorba mu dokonale drukujú. Skrátka- ľudia, ktorí si tieto produkty môžu finančne dovoliť, ich aj nosia. Nie je to póza. Ani snaha žiť a utrácať nad svoje pomery a možnosti. Brand týchto “random” zákazníkov pravidelne označuje na svojich sociálnych kanáloch, čím ich posúva do pozície reálnych ‘celebrít’ a ambasádorov značiek, bez príkras a zbytočného mýtizovania. “Neuznávam veci, ktoré sú dnes neopodstatnene preceňované, ktoré sú založené na idei luxusu nezakladajúceho sa na ničom reálnom,” hovorí Clemens. Pomer ceny a kvality je dnes skrátka niečo, čo sa už nedá marginalizovať, ani opomíňať. Spolu s udržateľnosťou, etickosťou a nadčasovosťou (ako juxtapozíciou k fast-fashion a rýchlym, pominuteľným trendom) je práve validácia ceny témou dňa, týždňa, mesiaca a roku. Mimochodom, Telfar a téma predošlého odstavca: Keď mu nedávno gigant GAP zrušil plánovanú kolaboráciu uvádzajúc ako dôvod Covid-19, len aby o pár dní ohlásil merger s Westovým brandom Yeezy, bol to práve mohutný tlak a kritika zainteresovanej a pobúrenej verejnosti na virtuálnych platformách, ktoré prinútili spoločnosť k odškodneniu Clemensa vo výške 100.000 amerických dolárov.

 

 

Inkubátory, akcelerátory a LOT 2046

 

Nie, to nie je žargón raketovej vedy, ale termíny, ktoré sa spolu s tými ako “digital”, “fast”, “future of fashion” a „revenge shopping“ momentálne skloňujú najčastejšie. Veľké svetové značky pochopili, že cesta záchrany netkvie v záchrane samotnej, ale v prvom rade v nových spôsoboch, ako se nielen udržať v holej existencii, ale i pretransformovať do novej, úspešnej a lákavej podoby. Proces samo-narušenia, ktorý je frekventovaným fenoménom poslednej dekády, je iba jednou z taktík, ako i staršie heritage brandy, v ktorých mileniáli nemajú markantú záľubu, udržať pri živote a dať im potrebný facelift. Vo väščine prípadov je cena za predĺženie expiračnej doby privysoká- premieta sa do straty histórie, tradícií a silných vizuálnych kódov značky, ktoré boli po dekády určujúce a charakteristické pre jej DNA. Menej riskantné je vytvorenie “urýchľovačov” a akýchsi „skúšobných liahní“ (mladých, digitálne aktívnych, fresh- brandov), ktoré majú za cieľ otestovať búrlivé vody dnešného trhu a preferencie kúpyschopnej populácie. Inými slovami- majú za úlohu nájsť citlivé miesta alebo rétorikou Lagerfelda: “Problémy neexistujú, existujú len riešenia.” A potom tu máme fenomény, ktoré reflektujú dobu tak, ako práve plynie, sú totiž jej explicitným zrkadlom. Zakladateľ nekonformného brandu (ak sa tak vôbec dá koncept založený na podivínstve nazvať), Vadik Marmeladov pochopil, čo sa vo svete deje, preto ponúka svojim priaznivcom a zvedavcom priam revolučný prístup k nakupovaniu úžitkového textilu a vecí bežnej potreby. Jeho platforma je založená na skelete predplatného, kde v zásielkach 1x mesačne obdržíte ultra-minimalistické, logo-free, vysoko-utilitárne odevy typu čierna mikina, spodné prádlo, šiltová čiapka či ruksak, ktoré evokujú extrémne strohú estetiku Ricka Owensa, Helmuta Langa či staršej (a aj najnovšej) Prady. Občas vám do balíka prihodia záležitosti typu zubná kefka, holiaci strojček, parfém, či univerzálny nabíjací kábel. Po čase sa na vignetách namiesto loga pôvodcu objaví vaše meno a priezvisko a v zrolovanom tričku zaistenom velkro-páskou, si na papieri nájdete zakaždým iný osobný odkaz ako: “Toto je len medzi nami, Eva.” Že je to takmer príliš osobné? Možno. A o to práve ide. Vo svete anonymity a neustále stupňujúceho sa odcudzovania, padne človeku dneška akákoľvek interakcia v podobe vety napísanej rukou ako dar z nebies a napínavé dobrodružstvo v jednom. Za projektom navyše nestoja veľkí investori, ani dozorná rada. Nemá žiadnu konkrétnu víziu, ani budúcnosť. Je tu a teraz, ako odraz našej dystópie, i utópie a vyvrátenia Marxistického vzorca tézy-antitézy-syntézy, ktorý fungoval (aj v obliekaní) pomerne dlhú dobu. Mimochodom, momentálne sú (znova) SOLD OUT.

 

 

Kvety z asfaltu

 

Na aktuálnu situáciu v módnom priemysle sa dá pozerať z mnohých uhlov, pravdou ale je, že sme sa lapili do cyklu mnohých zlých zlozvykov. Podľa najnovšej štúdie McKinsey & Company, mladí ľudia dnes považujú niečo, čo si oblečú tri krát za “staré”, pričom byť odfotografovaný v rovnakom outfite dvakrát je “vyslovené faux pas”. Neutíchajúca debata o devastačných vplyvoch textilného priemyslu na životné prostredie ale začína ničivo pôsobiť aj na tieto dekadentné postoje, poukazuje totiž na ich absurditu, nezdravú fixáciu na matériu a potrebu zmeniť vzorce výrazne konzumne-orientovaného chovania. To je intenzívne konfrontované predovšetkým krízou Covid a novým typom života v karanténe, ktorý vyjavil neúprosný a nelichotivý fakt nepotrebného prebytku. Tu je nutné dodať, že byť v súčasnosti producentom čohokoľvek, vrátane kreatívnych obsahov, tiež nie je vôbec ľahké. Je to ako prechádzka mínovými poliami plnými nástrah, kde musí jeden našľapovať milimeter po milimetri, extrémne opatrne. A práve to sa javí ako problém predovšetkým pre veľkých svetových hráčov z oblasti dizajnu a lifestylu, ktorí po dekády diktovali podmienky výroby, distribúcie a predaja, rovnako ako trendy, vkus a normy toho, čo je krásne a žiadané, a čo nie. Tento svet je fatálne narušený, hermeticky uzavreté kruhy, do ktorých bol prístup takmer nemožný, sa rozpadajú. Na ich základoch, a súčasne na úplne nových teritóriách, vzniká svet nový, ktorý by mal ešte pred pár rokmi len mizivú nádej na úspech. Šancu tak dostávajú talentovaní a progresívne zmýšľajúci ľudia, ktorí správne pochopili zeitgeist a neboja sa byť jeho vyzývateľmi a krotiteľmi zároveň.

Sme v bode separácie, kedy sa citeľne oddeľuje staré od nového, a nebude to žiadna spanilá jazda v prvej triede Concordom smer Ritz, kde na vás čakajú papierové tašky od Chanela a darčekové poukazy do Dior spa. Práve teraz sa ukáže, kto je v hre len pre výhody, lesk (a nakoniec aj tú biedu) a kto v nej je, pretože prechováva autentickú vášeň, lásku a rešpekt nielen k móde, ale všetkému, čo je krásne a ušľachtilé. Priamo pred nami je neľahké, ale veľmi ozdravné obdobie, v ktorom si naše nové univerzum budeme musieť vybudovať doslova holými rukami, pomyselnú tehlu po tehle. V tejto kapitole však prežijú len tí najsilnější, ktorí sa neberú príliš vážne, v základných princípoch života majú dávno jasno a neboja sa opustiť bezpečie svojich dlho-obývaných komfortných zón.

Na záver pár bodov z “Code of Practice” spomínaného Marmeladovho konceptu LOT 2046:

Noste uniformu.

Myslite na 30 rokov dopredu.

Zbierajte vzorky.

Sám buďte vzorkou pre druhých.

Vyhľadávajte loajalitu, nie vypočítavosť.

Nepracujte pre korporácie- tie mali význam len kým žili ich zakladatelia. Ich relevancia je preč, existujú už len kvôli ziskom.

Nové korporácie nie sú o nič lepšie. Ich zakladateľom ide len o hyper-nárast na úkor prirodzeného vývoja.

Hovorte len pravdu. Lži nikdy dlhodobo nefungujú.

Študujte a do hĺbky skúmajte módu.

Vytvorte si vlastný svet. 

Váš telefón je dočasná záležitosť, netrávte na ňom celý svoj život. S faxom by ste to asi tiež nerobili.

Kašlite na lajky, followerov, falošné životy a falošných ‘priateľov’.

Nechoďte na Mars. (Zatiaĺ.)

Minulosť neexistuje. Nezasekávajte se v nej.

Musíme budovať krásne veci.

Text bol písaný pre VOGUE CS.
Foto: archív