Henrieta Tholt:
„Trend popularizácie ľudového umenia je brutálne zneužívaný.“

S Henrietou sme sa spoznali vďaka olympiáde v Londýne. Jej netradičné spracovanie folklórnych ozdôb ma zaujalo natoľko, že som ich zaradil ako nosný prvok stylingu na prehliadke slovenského dizajnu v dome našej reprezentácie, ktorý počas hier sídlil v House of Directors. O sedem rokov neskôr sme sa v showroome ViRVAR stretli znova, aby som sa jej- ako uznávanej teoretičky- opýtal, ako to so slovenským folklórom vyzerá teraz, kde vidí silné stránky umeleckého školstva a kam sa posunula jej tvorba?

v: Ako sa začala tvoja cesta k móde a textilu?

H.T.: Vyštudovala som odevný dizajn v Trenčíne s cieľom dostať sa na VŠVU. Pred prijímačkami sme po večeroch so spolužiačkami namiesto bujarého študentského života kreslili zátišia a portréty. Možno sme boli svojou zanietenosťou trochu na smiech, no vyplatilo sa. Všetky sme sa na VŠVU dostali.

v: Ktoré spolužiačky to boli?

H.T.: Napríklad Zuzana Zmateková, ktorá práve nedávno získala ocenenie v Národnej cene za dizajn. Naša spoločná cesta bola asi najintenzívnejšia. Dostali sme sa na rôzne odbory, ja som sa prihlásila na voľnú textilnú tvorbu, pretože ma vždy fascinovali textilné techniky a materiály. Trendy boli úplné iné, išlo hlavne o digitalizáciu, no mňa lákala poctivá, rukodielna tvorba. Chcela som rozvíjať voľné umenie, odevný dizajn sa mi zdal so svojimi strihovými formami a pravidlami trochu obmedzujúci, hoci práve sama vyučujem okrem iného aj konštrukcie strihov. 🙂

v: Šla si teda cielene proti trendom so zameraním na povedzme poctivé remeslo, alebo skôr pôvodnú techniku spracovania…

H.T.: Počas štúdia na vysokej škole v ateliéri Blanky Cepkovej som začala objavovať textil ako samostatné médium. Sústredila som sa na odprostenie sa od funkčného, úžitkového umenia a snažila som sa s textilným materiálom pracovať slobodne. Viac mi záležalo na koncepte, dokonalom vypracovaní, kombinácií materiálov, farieb, štruktúr, ako na nositeľnosti. Počas štúdia som prešla širokým spektrom techník- ideových aj formálnych prevedení a pracovala som s mnohými materiálmi. Predmet ‚Staré textilné techniky‘, ktorý v tom čase viedol na VŠVU pán Juraj Zajnoc, ma nadchol pre tradičné remeslo, slovenské ľudové umenie a folklór. To sa začalo odrážať aj v mojej vtedajšej tvorbe a viac alebo menej sa to so mnou nieslo počas celého štúdia.

v: Teraz sa však už folklórnej téme venuješ naplno.

H.T.: Áno, práve dokončujem svoj dizertačný projekt, v ktorom som sa zamerala na dve formy preberania ľudového umenia. Prvá využíva formálne, materiálne, štylistické prvky, ako napríklad modifikáciu existujúcich vzorov. Druhá posúva ľudové prvky do pozície symbolického významu, ktorý nie je prvoplánovo čitateľný. Tu pracujem s tradičnými textilními technikami, ktoré kombinujem s novými materiálmi, pričom pracujem s podobnými východiskovými inšpiráciami, ako to bolo v prirodzenom, pôvodnom ľudovom prostredí.

 

„Trend popularizácie ľudového umenia je zneužívaný a je zneužívaný brutálne!“

v: V súčasnom trende populistického patriotizmu sa ľudové a folklórne umenie eliminuje najmä na modrotlač a vyšívané vzory, ktoré sú aplikované doslova kdekoľvek. Má to evokovať tradície a odkaz na ľudové remeslo… Je však táto popularizácia osožná alebo práve naopak?

H.T.: Ak je dielo dobre spracované, môže byť popularizácia osožná, jednoducho povedané. Ide o to, aby práca, ktorá preberá prvky z ľudového umenia nebola vytvorená čisto za účelom predaja a sebaprezentácie. Musí byť za tým hlbší výskum, preberanie musí byť bezprostredné, verné, pravé, interpretácia je personalizovaná a neostáva len bezduchým kopírovaním. Autentická podoba folklóru sa mieša s prvkami individuálnej tvorby umelca a každý nový prepis prináša niečo nové. A tak je to podľa mňa aj správne. Často sa však stretávame s dosť neprofesionálnym prístupom…

v: Na úrovni suvenír- shopov na Laurinskej…

H.T.: Nielen to. Takéto niečo sa stáva aj v povedzme viac ‚akademických‘ alebo reprezentatívnych kruhoch, ako je suvenírový segment. Je to zložitejšie. Väčšina konzumentov, zákazníkov a klientov chce práve to “okaté“ a „ľúbivé” ľudové v novom šate. Ak by sme im ponúkli modifikáciu, ktorá len vzdialene pripomína žiadaný folklór, asi by to v diele neprečítali a nedocenili by túto novú formu..

v: Aký máš názor na tento trend?

H.T.: Trend popularizácie ľudového umenia je zneužívaný a je zneužívaný brutálne. Rada použijem ten pojem, pretože bol vždy zneužívaný a všemožné politické propagandy rady používajú tento “patriotizmus”. Mohli sme to vidieť v minulosti a veľmi intenzívne to vidíme aj dnes v predvolebných kampaniach, keď si politici nasadia motýlik s folklórnym vzorom. Pardon, to je čistý populizmus. Tak ako textilné prvky, aj iné prvky folklóru sa zneužívajú… Je to len na divákovi, či to dokáže odčítať, či sa dokáže pozrieť na dianie kriticky. Ale toto je už vážne téma na socio- antropologickú štúdiu 🙂
Ľudové digitálne. Porušené tradície.

 

v: Prejdime na ľahšiu tému. Keďže pôsobíš na akademickej pôde ako pedagóg (ako napríklad aj tvoja kolegyňa Maja Božović), ako vidíš novú generáciu študentov? Je tam nejaký markantný posun v rámci konceptov vnímania módy?

H.T.: Je to veľmi subjektívne. Ak by som to porovnala so svojimi študentskými časmi, aj tam boli ľudia, ktorí riešili tému len po povrchu a potom ľudia, ktorí si robili komplexný výskum k danému zadaniu. Dnes idú študenti do témy možno viac simplexne a instantne, hneď po zadaní témy sa chytia prvého nápadu, ako finálneho riešenia. Obídu proces hlbšieho bádania a výskumu. Cesta vlastného tvorivého procesu sa akoby vytratí. Všetko chcú mať hotové ihneď. Ale opakujem- je to subjektívne, stále sa nájdu aj študenti, ktorých baví práve tento tvorivý proces.

v: Myslíš, že to súvisí s rýchlosťou doby, fast fashion a sociálnymi médiami, ktoré poskytujú instantné vnemové uspokojenie bez hlbšieho konceptu?

H.T.: Stopercentne. Ani nie tak fast fashion, ale rýchla doba ako taká. Instagram a sociálne siete poskytujú rýchly feedback, hneď sa žiada nový príspevok.. Jednoducho niektoré veci si vyžadujú svoj čas a obzvlášť pri textilnej tvorbe. Je potrebné pri téme zotrvať, obracať ju zo všetkých strán, kým z nej nevzíde čistý krištáľ. Nehovorím, že to nie je náročné, ale práve to odlišuje amatéra od profesionála.

v: Ako by si porovnala Slovensko a Česko v rámci odborov textilnej a odevnej tvorby?

H.T.: Ťažko povedať. Tak veľa o tom neviem. V porovnaní s Českom sme trochu pozadu v rámci počtu textiných publikácií a výstav, ktoré som videla. Nemyslím si, že problém je v umeleckom školstve, to spĺňa požiadavky koncového spotrebiteľa. Kultúra je len taká dobrá, ako národ a zase naopak. Všeobecne školský systém nekladie dôraz na vnímanie kontextu kultúry, aby sa zo žiakov neskôr stali uvedomelí občania, ktorí vnímajú a podporujú kultúru. U nás je ešte stále málo propagované výtvarné umenie. Ak sa zvýši záujem spoločnosti o umenie, zlepší sa aj systém výtvarného školstva a teda aj odborov textilnej a odevnej tvorby.

v: A aj vďaka pedagógom ako ty to snáď bude čím ďalej lepšie.

H.T.: Ďakujem, v to pevne verím!

Text: redakcia
Foto: archív