VIRVAR

FASHION LIVE! NA NOVEJ LOKÁCII

Prepojíme modernú históriu módy so súčasnosťou

Po siedmich rokoch má najväčší slovenský módny event novú lokáciu, zo Starej Tržnice sa presťahuje doslova len o pár metrov, do budovy bývalého bratislavského PRIORU, kedysi jednej z najmodernejších v Československu vôbec. Boli v nej úplne prvé eskalátory dovezené z Juhoslávie a tovar za 100 miliónov korún. Jeho brány sa prvý krát otvorili 20. novembra 1968 o šiestej ráno a nápor ľudí bol taký veľký, že musela byť privolaná armáda, ktorá pomocou vojenskej techniky vytvárala pri vstupe koridor. Po dekády bol tento obchodný dom o.i. zdrojom módy a štýlu, kedysi sa vrámci Bratislavy dali najnovšie ‚trendy‘ totiž kúpiť len v OD DUNAJ a- tu. Priblížme si teda genézu tohoto dnes už ikonického objektu.

História stavby a modernizácie centra Bratislavy, po výrazných zásahoch v medzivojnovom období, pokračovala rokom 1960, kedy bola vyhlásená súťaž na obchodno-spoločenské centrum, vo východnej časti centra mesta.  Víťazom jednej z najväčších súťaží v povojnovej ére Bratislavy sa stal projekt vtedy len tridsať ročného architekta Ivana Matušíka. Silný neskoromoderný koncept komplexu, ktorý pozostával z výraznej trojhrannej figúry obchodného domu spojenej s výškovým objektom, navrhnutom až v klasicky modernistickom koncepte, vertikály stojacej na dlhej horizontálnej doske podnože, bol realizovaný takmer presne podľa súťažného návrhu.
Inak to už bolo s celkovým urbanistickým konceptom, ktorý architekt taktiež podrobne rozpracoval ako nové obchodno-spoločenské centrum mesta. Plánovaný veľkorysý komplex s rozvoľnenou zástavbou, ktorý mal nahradiť tradičnú blokovú štruktúru, bol zhmotnením dobových predstáv o modernom budovaní mesta. Realizoval sa však len čiastočne. Okrem obchodného domu a hotela postavili v ich susedstve trojicu administratívnych objektov, ktoré nahradili časť pôvodnej štruktúry, zvyšok zástavby z 20. rokov minulého storočia stojí na námestí dodnes.

Architekt Matušík, napriek čiastočnému neúspechu pri realizácii svojho širokého konceptu, dokázal počas temer 20 ročnej výstavby komplexu dohliadať na realizáciu všetkých technických a remeselných detailov, ktorých prevedenie a funkčnosť sú zriedkavým príkladom toho, že aj v období socialistickej éry sa darilo zrealizovať kvalitnú architektúru aj po jej materiálovej stránke. Architektovo najvýznamnejšie dielo patrí k špičke československej tvorby šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V rámci spoločenských súvislostí je potrebné spomenúť, že obchodný dom bol v čase svojej realizácie prvým svojho druhu v Československu. Predstavoval nový model predaja, priniesol mnoho technických noviniek a výnimočných riešení ako sú zasúvacie vstupné portály s tepelnou clonou, patentované, tzv. záskočkové, hliníkové profily na uchytenie sklenených tabúl výkladov a veľkých okenných otvorov, novo skonštruovaný detail obvodového plášťa ubytovacej časti hotela so skleneným obkladom, hliníkovými profilmi a travertínovou parapetnou doskou ale aj unikátne konštrukčné riešenie prechodu oceľobetónového skeletu spoločenskej časti do oceľového skeletu ubytovacej časti hotela. Jedinečným je aj remeselne špičkovo zvládnutý obklad fasády travertínom systémom fládrovania.

Okrem výnimočnej technickej a architektonickej práce je komplex na Kamennom námestí známy aj hodnotnými výtvarnými dielami a dizajnom od súdobých významných československých umelcov, pričom azda najznámejšou je zvonkohra na fasáde obchodného domu, nazývaná aj bratislavským „orlojom“ od J. Kočiša. Väčšina spomínaných hodnôt je dodnes zachovaných a napriek niekoľkým neodborným a necitlivým zásahom možno na tomto komplexe sledovať autentický prejav architektúry šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Toto dielo bolo odborníkmi pozitívne hodnotené od svojho vzniku až do dnes. Roku 1970 udelili architektovi I. Matušíkovi za realizáciu obchodného domu najvyššiu domácu architektonickú cenu, Cenu Dušana Jurkoviča a získal ocenenia na rôznych prehliadkach doma i v zahraničí. Dobové kritiky označovali obchodný dom a hotel za mimoriadne dielo, ktorého koncept „má trvalé hodnoty“ a na ktorom sa prejavil „nevšedný zmysel pre architektonickú kompozíciu a novátorstvo“. Videli v nich „podnetný príklad“ pre ostatné československé mestá. Obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave nechýba v žiadnej relevantnej publikácii o slovenskej architektúre 20. storočia a po roku 1989 dielo rezonuje aj v medzinárodnej architektonickej diskusii. Je pravidelným cieľom exkurzií študentov architektúry, architektov a širšej verejnosti zo Slovenska aj zahraničia a v rozličných anketách sa opakovane umiestňuje medzi desiatku najvýznamnejších stavieb 20. storočia na Slovensku.

Ako bolo už viackrát spomenuté, komplex je dielom, ktoré patrí k vrcholu architektonickej tvorby na Slovensku a je nedeliteľnou súčasťou tváre nášho hlavného mesta, preto bol roku 2006 obchodný dom a hotel začlenený do národného a medzinárodného registra DOCOMOMO a taktiež boli niekoľko krát podané návrhy na vyhlásenie tohto komplexu za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ k poslednému návrhu, zaslanému na konci roku 2011, pamiatkový úrad nevydal stanovisko. No predošlé rozhodnutia ukazujú, že štátne inštitúcie nie sú naklonené ochrane tohto diela, akoby chceli oplatiť jeho radikálny zásah do historickej štruktúry mesta.

Odvrátenie sa od histórie a dôraz na nové hodnoty, ako postoj charakteristický pre modernistický spôsob myslenia, je nesporne súčasťou dejín aj tohto diela, ku ktorému patrí aj zbúranie bloku historických budov v centre Bratislavy. Ale práve pochopenie nezmyselnosti kolobehu búrania bolo impulzom ku vzniku inštitucionálnej ochrany pamiatok v čase Veľkej francúzskej revolúcie. Už tá doba priniesla odkaz chrániť všetky vrstvy architektonického dedičstva, aj tie, ktoré v súčasnej politickej a spoločenskej situácii ešte nie sú úplne pochopené a akceptované ako hodné ochrany. 

V článku bol použitý výber textov z podnetu na zápis Obchodno-spoločenského centra na Kamennom námestí za národnú kultúrnu pamiatku, ktorý podala v roku 2011 Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO.

Chronológia vzniku a stavebných úprav komplexu:

súťaž: 1960

projekt / obchodný dom: 1961 – 1963, projekt / hotel a dom služieb: 1961 – 1968

realizácia / obchodný dom: 1964 – 1968, realizácia / hotel: 1968 – 1973, realizácia / dom služieb: 1968 – 1980

úpravy interiérov obchodného domu, hotela a domu služieb: od 1990

stavebné úpravy suterénu a interiérov obchodného domu: 2006, 2008, 2010

 

Osoby a organizácie podieľajúce sa na vzniku komplexu:

architekt: Ivan Matušík, spolupráca: P. Minarovič, M. Puschman, K. Rosmány / Štátny projektový ústav obchodu

statik: V. Neuman

výtvarné doriešenie: J. Kočiš (nástenné hodiny so zvonkohrou), E. Trachtová (keramická stena v  priestore bývalého bufetu), V. Hložník, J. Kostka, J. Sušienka, M. Lettrich, V. Vestenický, J. Mrázek, M. Dobeš, J. Müller, L. Zimka, E. Kuchařová

stavebník: Ministerstvo obchodu SSR / generálny investor, OD Prior – generálne riaditeľstvo / priamy investor obchodného domu; Interhotel Bratislava / priamy investor hotela a domu služieb

staviteľ: Pozemné stavby Bratislava / všetky objekty

Zdroj: Peter Szalay, Katarína Andrášiová, archiweb.cz, wikipedia
Foto: archív, archiweb.cz, vtedy.sk