Fejk

Túžba po výnimočnom produkte, originálnom dizajne, nadčasovej hodnote. Ale tiež fascinácia, často priam posadnutosť nadštandardným životným štýlom a všetkým, čo k nemu na prvý pohľad patrí. Po dekády tvorili jeden z pilierov úspechu luxusných značiek na celosvetovom trhu. Rovnako sa však o ne oprel aj biznis, ktorý vznikol „pod povrchom“ a ktorého sila neustále rastie.

Len nedávno svetové médiá informovali o odsúdení bývalého zamestnanca francúzskej značky Hermès, ktorého súd poslal na šesť rokov do väzenia. Stál na čele siete falšovateľov, ktorí v rokoch 2013 až 2014 vyrobili desiatky „fejkov“ s hlavičkou jednej z najžiadanejších firiem na výrobu koženého tovaru a doplnkov. Constance, Evelyne, Kelly a aj zo všetkých najslávnejšia, známa Birkin Bag – sväté nezostalo nič. Súd odhadol, že niekoľkí šikovní kožiari zhotovili a následne spoločne s ďalšími členmi siete celkovo predali falošný tovar v hodnote zhruba dvoch miliónov eur.

Vidina ilegálneho zisku v rámci trhu s luxusným tovarom, ktorý láka najmä na renomované mená, nie je pre samotných výrobcov žiadny nový fenomén. Čo sa ale v posledných rokoch zmenilo, je kvalita samotných fejkov. Kedysi stačilo raz ročne odletieť na dovolenku do Thajska alebo Turecka a potom sa v bare chváliť novou, na stole len tak ‚ledabolo‘ pohodenou peňaženkou od Vuittona. Alebo si obliecť tričko ‚nad pupok‘, nech len všetci vidia ten parádny Gucci opasok! Kamošky zo školy bledli závisťou, niektoré uznanlivo kývali hlavami, avšak fajnšmeker vedel svoje… Fejk bol fejk a dal sa čítať na prvú. Sme v roku 2021 a situácia je diametrálne odlišná. Konkurenciou pre veľké značky sa stal organizovaný čierny trh s priam dokonalo vytvorenými replikami a napodobeninami. Technologické možnosti, dostupnosť materiálu, znalosti zručných „remeselníkov“, ktorí si chcú prilepšiť. To všetko odrazu dokáže zasiahnuť kľúčové segmenty predaja fashion doplnkov, kabeliek, opaskov, peňaženiek, či napríklad aj šperkov a hodiniek.

Constance, Evelyne, Kelly a aj zo všetkých najslávnejšia, známa Birkin Bag – sväté nezostalo nič. Súd odhadol, že niekoľkí šikovní kožiari zhotovili a následne spoločne s ďalšími členmi siete celkovo predali falošný tovar v hodnote zhruba dvoch miliónov eur.

„Mám osobnú skúsenosť s falšovanými produktmi, v tomto prípade hodinkami. Ťažko s tým bojovať. Trh je už príliš veľký a kvalita falšovaného tovaru je čoraz lepšia a lepšia,“ hovorí pre Virvar Erkan Helvaci, store manažér klenotníctva a predajne luxusných hodiniek Schullin Wien na viedenskom Kohlmarkte. V ponuke má prestížne značky ako Rolex, Hublot či Franck Muller a za roky, čo pracuje v tejto brandži, mu už rukami prešli tisíce modelov. „Len pred pár týždňami prišiel za mnou do predajne známy s hodinkami, ktoré mali byť falošné. Porovnali sme ich s mojim vlastným originálom a na prvý pohľad nebol rozpoznateľný žiaden rozdiel. Zvážili sme ich, urobili sme tak s jednotlivými súčiastkami a aj tam všetko sedelo, na miligramy. Až náš profesionálny hodinár zistil rozdiely, keď odhalil nezhody v mechanike,“ vysvetľuje Helvaci.

Trh s fejkmi sa podľa neho neustále zdokonaľuje, popri samotnom produkte sa falšovatelia zameriavajú na všetko, vrátane tých najdrobnejších detailov, ktoré sú identické s originálom. Boxy, v ktorých je tovar balený, obrandované papierové tašky, garančné listy od výrobcu – na čiernom trhu sa dnes už dá zhotoviť a kúpiť naozaj všetko. Falšovatelia si dnes už netrúfajú len na tie základné, ale aj na limitované a superluxusné edície. „Doteraz som sa osobne nestretol s nepravými modelmi, v ktorých by boli použité drahé kamene ako brilianty alebo diamanty. Ale to neznamená, že neexistujú,“ pokračuje Erkan Helvaci. „Vždy však bude platiť, že kvalita materiálov nie je na identickej úrovni. Na hodinkách to odhalí napríklad oceľ. Hoci vyzerá ako pri origináli, na nepravom výrobku postrehnete rozdiel do dvoch troch rokov. Na škrabancoch, lesku, odolnosti,“ vysvetľuje.

„Len pred pár týždňami prišiel za mnou do predajne známy s hodinkami, ktoré mali byť falošné. Porovnali sme ich s mojim vlastným originálom a na prvý pohľad nebol rozpoznateľný žiaden rozdiel. Zvážili sme ich, urobili sme tak s jednotlivými súčiastkami a aj tam všetko sedelo, na miligramy. Až náš profesionálny hodinár zistil rozdiely, keď odhalil nezhody v mechanike,“ vysvetľuje Helvaci.

Kontrovať jeho slovám môže ďalšia reálna skúsenosť – na nerozoznanie identický obal na platobné karty a peniaze so známym logom LV. Jeden z viedenskej flagshipovej predajne, druhý z tureckého trhu. Výsledok po pár rokoch používania? Originál skončil na dne šuflíka, kde ho asi už len z pocitu nostalgie uchováva môj priateľ. Ten druhý má stále čestné miesto vo vrecku ďalšieho nášho známeho z Viedne. Áno, výraz ‚čestne‘ znie v tomto prípade trošku paradoxne, ale hádzať kameňom môže len ten, kto má doma všetko poctivo kúpené u pôvodných, originálnych výrobcov, čiže priamo v ich autentických outletoch, či už kamenných alebo online.

Vlastne, tých by sa možno našlo tiež dosť… Napriek tomu, že značka Hermès deklaruje obmedzenú výrobu svojho kultového produktu, stačí sa prejsť ulicami bratislavského Starého mesta (alebo preklikať Instagramom) a jeden by si myslel, že ju pribaľovali v Yeme k nákupu nad 500 eur! Samozrejme, teraz trochu preháňame, ale… Back to the point.

Dopyt masírujú médiá, módne aj spoločenské magazíny, portály s fotkami celebrít a v neposlednom rade sociálne siete s obrovským zásahom, kde však často namiesto celebrity radšej „šmírujeme“ susedku s novou kabelkou alebo bývalého spolužiaka, ktorý sa hrdí masívnym ciferníkom na pravačke.

Napriek tomu, že stále hrajú na strunu jedinečnosti, výrobcovia prémiového tovaru si dobre uvedomujú appeal svojich produktov a chcú z neho vytĺcť maximum. Zo stovky „limitovaných“ kúskov je odrazu desaťnásobne vyššie číslo; topánky, opasky či kabelky nájdete v dvadsiatich farebných variáciách; odevy s logami sa predávajú ako teplé rožky. Konieckoncov, lacnejšie „variácie“ na známe dizajny, tzv. dupes, sa často do pár týždňov ocitnú aj v predajniach mass-marketu. Popri trhu s originálnym produktom si tak veselo žije paralelný svet plný fejkov a napodobenín, ktorý chce na systéme tiež zarobiť.

Dopyt masírujú médiá, módne aj spoločenské magazíny, portály s fotkami celebrít a v neposlednom rade sociálne siete s obrovským zásahom, kde však často namiesto celebrity radšej „šmírujeme“ susedku s novou kabelkou alebo bývalého spolužiaka, ktorý sa hrdí masívnym ciferníkom na pravačke. „Je to platforma, ktorá sa stala priestorom na zviditeľnenie, ukázanie sa pred ostatnými. Kým bude sila sociálnych sietí taká, akú momentálne vidíme, ľudia nedajú zbohom veľkým značkám,“ myslí si Erkan Helvaci. „Niekedy sa až zdá, že viac než radosť z vlastnenia či nosenia takýchto kúskov zaváži moment, keď ich môžu odfotografovať a zverejniť online. Aj z mojej práce mám skúsenosti, kedy niektorí len prídu do predajne, dajú si hodinky na ruku, odfotia ich, zavesia fotku na Instagram a potom zase odídu,“ poukazuje na fenomén posledných rokov. Zároveň s tým ale treba položiť kľúčovú otázku. Teda minimálne dve: Má vôbec zmysel investovať do presýteného trhu všeobecne populárnych produktov luxusných značiek, kde navyše nerozoznáte to pravé od repliky? A aké sú alternatívne možnosti?

Konieckoncov, lacnejšie „variácie“ na známe dizajny, tzv. dupes, sa často do pár týždňov ocitnú aj v predajniach mass-marketu. Popri trhu s originálnym produktom si tak veselo žije paralelný svet plný fejkov a napodobenín, ktorý chce na systéme tiež zarobiť.

Aj na stránkach Virvaru ste sa pred pár týždňami mohli dočítať o tipoch na to, čo kúpiť a do čoho investovať. Áno, napríklad za Andersonov Puzzle Bag od Loewe dám ruku do ohňa okamžite aj ja. Odrádzať niekoho od nákupu dobre známej kabelkovej klasiky ale nebudem. Ani od kvalitných švajčiarskych hodiniek nedávajte ruky preč. Pocit vlastniť značkovú vec, špeciálne takú, ktorá ide na dračku a vidieť ju na ‚každom rohu‘, by však apriori nemal byť mantrou pre súčasného konzumenta a klient na poli módy a dizajnu. Nemal by byť uspokojený za každú cenu. A už vôbec nie za cenu fejku. V ‚kultivovanom‘ svete dnes omnoho viac obstojí originalita a skutočná, nie nasilu predstieraná jedinečnosť. K nej sa možno priblížiť veľmi jednoducho. Úplne na začiatku je ochota rozšíriť si obzory, záujem spoznávať teritóriá aj mimo sprofanovaných značiek a ich vyblýskaných butikov, ktorých názov vám Instagram vygeneruje v miliónoch hashtagov. Vyberať si produkty, ktoré naozaj vznikajú v menších množstvách a ktorých dizajnová podoba uspokojí najvyššie štandardy kvality, produkcie, ale aj originality dizajnu či príbehu s ním spojeného.

Možností je mnoho. Kurátorovaná selekcia ponuky aj tých najväčších značiek, prototypy, vintage. Jednou z ciest je nepochybne už aj investovanie do lokálneho dizajnu. Ak mal kedysi slovenský módny fajnšmeker chuť na kvalitnú módu a pestrý výber, namieriť si to musel k zahraničným menám, odskočiť do spomenutej Viedne, Prahy či Paríža. Domáca ponuka sa limitovala predovšetkým na večerné róby a biznis módu a občas v nej okrem pestrosti ponuky absentovala aj adekvátna kvalita. To, našťastie, mnohé mená na našej módnej scéne zmenili a dnes ponúkajú široké spektrum kvalitného odevu a doplnkov produkovaných v (ešte stále) menších, udržateľných množstvách, ktoré navyše nositeľovi – ako bonus – zaručujú určitú jedinečnosť.

Takže, lajkom (aj fejkom) zdar a zbohom! Je čas na slovenskú originalitu.

PS: Kubíkovú, Gavalcovú či Holubca s Krnáčom môžete pokojne skombinovať aj s tou slávnou birkinkou a Big Bangami…